Doniesol makaky na skateboarde
Ak by chceli mladí Piešťanci ohúriť letnú lásku originálnym tričkom, na ktorom jazdí opica makak na skateboarde či vegetí na nafukovačke s palmou, nemali by obísť Galériu Magna, kde svoje diela vystavuje mladý výtvarník Matúš Maťátko.
Hoci výstavu pomenoval aktuálne – Žatva, bratislavský grafik, dizajnér a ilustrátor, ktorého do tajov umenia zaúčali profesori Dušan Kállay a pred ním Igor Rumanský, okrem linorytov, reliéfov a plastík doniesol aj zopár tričiek a šiltoviek inšpirovaných pobytom na ostrove Bali. Má rád hip hop, tak prečo byť cez leto príliš vážny a žatevný? Opice to istia.
Výstavu otvorila vo štvrtok 28. júla kurátorka Silvia Lacková Čúzyová: „Grafická, maliarska aj sochárska tvorba Matúša Maťátka je zaujímavou i zábavnou postmodernou zmesou, ktorá sa voľne inšpiruje množstvom osobnostných vplyvov, záujmov, fantázií, čerpajúcich z dejín aj súčasnosti – od evolúcie, cez kruto-smiešne príbehy o mučení svätcov, idoly a symboly moci a uctievania až po hip hop. Od obrovských ‘barokových‘ anjelov na fasáde domu v Bratislave na Mariánskej ulici po fixové ‘rýchlotetovačky‘ na telách záujemcov na populárnom hudobnom festivale. Umelec sa v žiadnom prípade nevyhýba veciam duchovným ani intenzívnej každodennej realite. Prvá piešťanská výstava M. Maťátka s letných názvom Žatva predstavuje viacero koncepčno-tematických línií jeho tvorby v podobe voľného výberu z rafinovane štylizovaných linorytov a trojrozmerných artefaktov.“
M. Maťátko si pre Piešťanský týždeň vybral dvoch „transformerov“, pri ktorých nám zapózoval. Technikou drevorytu vytvoril reliéf Hrdinov práce – kombajnistu a zvárača. „Vybral som si ich preto, že korešpondujú s názvom výstavy. Je to odkaz na socialistické celebrity, ktoré boli kedysi známe, propagované, dávané za príklad. Istým spôsobom irónie, ktorá ale nemá byť dehonestujúca voči ľuďom, ktorí naozaj tvrdo pracovali, ale aj nadsádzky, reagujem súčasným jazykom na vtedy veľmi ikonické zobrazovanie hrdinu. Nechcem ani tak ironizovať, len poukázať na to, že totalita zobrazovala tých ľudí takýmto spôsobom. Propaganda to ešte upravovala. V dnešnej kultúre mnohí mladí ľudia ani nevedia, že sa to dialo. Chcel som to oživiť a priblížiť.“
Hoci si v prvom momente žiak profesora D. Kállaya nevedel spomenúť na nejakú z Kállayových typických viet, ktorými svojich študentov Ateliéru voľnej grafiky a ilustrácie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave častoval, okamžite zalovil v pamäti. A vyslovil výrok svojho prvého profesora z prípravky – I. Rumanského: „Keď kreslíš, tak nepočúvaj hudbu. Počúvaj rytmus dosky a nástoja.“ Umelec dal svojmu profesorovi za pravdu: „Niekedy je dobré naozaj hudbu nepočúvať a vnímať len uvedený rytmus a sústredenie. Človek sa do toho viac dostane, nie je ovplyvnený podnetom zvonka, ale počúva sám seba. Rozmýšľa nad tým, myšlienka sa rozvíja a dielo vzniká.“
Mladý grafik poukázal i na jeden z exemplárov, ktoré priniesol do Piešťan. Ide o sieťotlač s názvom Risomat, pri ktorej využil mechanickú tlač a z nepresností vytvoril zámer. Kolekciu diel dopĺňajú detské knihy, ktoré ilustroval a za ktoré získal ocenenia.
Výstava potrvá do konca prázdnin.