NÚRCH oslavuje sedemdesiatiny, zaspomínajme si na významné osobnosti našej reumatológie

Vznik dnešného špecializovaného zdravotníckeho zariadenia súvisel s dôležitým medzníkom organizovanej starostlivosti o reumatikov založením Výskumného ústavu chorob revmatických pre Čechy a Moravu pod vedením prof. MUDr. Františka Lenocha, DrSc. (1898 – 1970) v roku 1952 v Prahe. Vtedajšie Povereníctvo zdravotníctva rozhodlo ako zriaďovateľ aj o založení slovenskej pobočky – Výskumného ústavu reumatických chorôb (VÚRCH). Vytvorením a riadením bol poverený prof. MUDr. Štefan Siťaj, DrSc. (1911 – 1990). Jeho zástupcom a zároveň spoluzakladateľom VÚRCH-u sa stal doc. MUDr. Tibor Urbánek, CSc. (1923 – 2019).

Ako jeho sídlo vybrali Piešťany, i keď klinická spolupráca sa predpokladala s reumatologickým oddelením Liečebného ústavu Národnej poisťovne v Trenčianskych Tepliciach. Budovu, v ktorej mal byť umiestnený – bývalý hotel Cyril, neskôr pavilón liečebne Pro Patria na Kúpeľnom ostrove, dostal bezodplatne k dispozícii od Štátnych kúpeľov Piešťany. Pre potreby ústavu ju však bolo potrebné upraviť. Vlastnú výskumno-liečebnú činnosť preto VÚRCH oficiálne odštartoval až v marci 1953 a nasledujúce výročia sa spájajú s týmto dátumom.

Klinické oddelenie malo pôvodne 90 postelí, neskôr sa ich počet pre ambulancie a laboratóriá znížil na 60. Pod vedením prof. Siťaja, ktorý prednášal na najrôznejších domácich i zahraničných podujatiach a nadväzoval kontakty s poprednými medzinárodnými inštitúciami, ústav postupne získaval svetový ohlas. V prvých rokoch sa piešťanské pracovisko zameralo na riešenie najnaliehavejších úloh pri boji s reumatickými ochoreniami na Slovensku. Počas prvej dekády svojej činnosti napríklad spracovalo údaje o ich rozšírení v regióne, rozpracovalo nozografiu najzávažnejších chorobných jednotiek, metódy jednotnej dokumentácie, registrácie prejavov funkčného obmedzenia či dynamiky chorobného procesu pri jednotlivých reumatických ochoreniach. Súbežne s experimentálno-terapeutickými štúdiami sa rozvíjala i laboratórna diagnostika, prehodnocovali sa zaužívané diagnostické testy, hľadali sa nové kritériá, laboratórne metódy pre diferenciálnu diagnostiku a posúdenie aktivity reumatických ochorení. Pracovisko sa podieľalo aj na výskume kolagenóz ako lupus erythematosus či zriedkavých ochorení ako alkaptonúria a ochronóza.

V septembri 1960 sa v Piešťanoch uskutočnil prvý Československý reumatologický kongres, na ktorého organizácii sa významne podieľali odborníci z piešťanského ústavu. Celkovo sa ho zúčastnilo 378 kandidátov z rôznych krajín. Týmto stretnutím odštartovala tradícia konania významných podujatí, ktorú uzavrel v poradí siedmy kongres s medzinárodnou účasťou. O rok neskôr vznikla vo VÚRCH-u subkatedra reumatológie ako súčasť katedry vnútorných chorôb v rámci Slovenského ústavu pre doškolovanie lekárov. Dnes nesie názov Katedra reumatológie Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity a NÚRCH Piešťany. V roku 1964 sa na základe rozhodnutia ministra zdravotníctva pôvodne detašované pracovisko pražského VUCHR stalo samostatným VÚRCH so sídlom v Piešťanoch. Jeho riaditeľom zostal profesor Siťaj.

VÚRCH sa postupne stal vedúcim špecializovaným zariadením pre reumatické choroby na Slovensku. Len za prvých 20 rokov jeho existencie vzniklo 560 odborných publikácií, z toho 154 bolo zverejnených v zahraničnej tlači. V 70. rokoch minulého storočia ročne liečil okolo 600 pacientov a ambulantne vyšetril viac ako 3200 osôb. Čím ďalej, tým viac však ústav bojoval s kapacitnými aj prevádzkovými problémami, preto sa rozhodlo o jeho rozšírení. Do úvahy prichádzali tri možnosti: 1. umiestnenie novej budovy k hotelu Slovan, 2. prístavba k terajšej budove Cyril na Kúpeľnom ostrove, 3. severná časť Kúpeľného ostrova. Výber staveniska sa uskutočnil v septembri 1977. Lokalita na nábreží Váhu medzi budovou Povodia Váhu a bývalou Zotavovňou ROH Františka Zupku (dnes hotel Park) vyhovovala požiadavkám na nezávislé inžinierske siete a uvažovalo sa aj o napojení na termálnu vodu z vrtu pri liečebnom dome Slovan, čo sa však nakoniec neuskutočnilo.

Stavba sa začala v roku 1983 a rozdelená bola na dve etapy. V prvej išlo o tzv. experimentálnu časť – hlavnú budovu VÚRCH-u a niekoľko menších hospodárskych stavieb. Lôžkové oddelenie (klinická časť) bolo naplánované na druhú etapu. Slávnostné otvorenie novej päťposchodovej budovy – experimentálnej časti VÚRCH-u na Nábreží I. Krasku 4, kde ústav sídli dodnes – sa konalo v októbri 1989. Ústav tom čase riadil doc. MUDr. Milan Ondrašík, CSc.

O dva roky neskôr sa riaditeľom stal prof. MUDr. Jozef Rovenský, DrSc. FRCP (1943), ktorý dovtedy viedol Oddelenie balneológie VÚRCH-u. Rovenský a jeho spolupracovníci mali veľkú zásluhu ďalšom rozvoji VÚRCH-u, na zavedení biologickej terapie, najmä pri reumatoidnej artritíde, a na rozvoji reumatológie vôbec. Aj vďaka budovaniu registra biologickej liečby a prezentácii výsledkov na medzinárodných konferenciách a kongresoch udržiavali piešťanskí reumatológovia svoj medzinárodný kredit.

Prof. Rovenský je autorom a spoluautorom viacerých monografií v odbore reumatológie, členom Slovenskej akadémie vied, predsedom Slovenskej reumatologickej spoločnosti, členom Prezídia Slovenskej lekárskej spoločnosti, prezidentom Slovenskej imunologickej spoločnosti. V roku 2014 mu prezident SR za mimoriadne zásluhy v oblasti zdravotníctva udelil ocenenie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.

Po piatich rokoch výstavby začala v januári 1994 prevádzku klinická časť so 110 lôžkami. O pár mesiacov pribudol i vnútorný rehabilitačný bazén s pohyblivým dnom a o tri roky neskôr bolo slávnostne uvedené do prevádzky ako prvé na Slovensku reumochirurgické oddelenie ústavu s kapacitou 28 lôžok.

Od 1. júna 2002 Ministerstvo zdravotníctva SR zaradilo ústav do vyššej kategórie zdravotníckych zariadení a získal nové pomenovanie – NÚRCH. Ako špecializované zdravotnícke zariadenie sa ústav naďalej venoval a venuje nielen liečbe pacientov, ale tiež výchove novej generácie lekárov a zdravotníkov, publikačnej činnosti, klinickým štúdiám, ako aj vedecko-výskumným projektom.

V súčasnosti ústav prijíma na hospitalizáciu ročne okolo dva a pol tisíca pacientov, na jednotlivých ambulanciách je vykonaných viac ako 36-tisíc vyšetrení, biologickú liečbu absolvuje ročne okolo dvetisíc pacientov. NÚRCH disponuje tiež vlastným oddelením klinických laboratórií, ktoré ročne zrealizuje 460-tisíc výkonov. Na svojom konte má tiež stovky klinických štúdií a odborných publikácií. V roku 2022 bolo zrekonštruované prvé poschodie, kde vznikol ambulantný trakt, v tomto roku odštartovala prestavba laboratórií a oddelenia rehabilitácie. Pripravený je projekt na zateplenie budovy a výmenu okien.

Za 70 rokov svojej existencie NÚRCH prešiel mnohými podstatnými zmenami, ale odkaz jeho zakladateľov, ktorý v Piešťanoch vybudovali významné a ojedinelé pracovisko, zostával vždy zachovaný, a tak môžeme predpokladať, že v tomto duchu bude jeho činnosť pokračovať naďalej. 

Profesor Siťaj položil základy NÚRCH-u

Popredný slovenský lekár – reumatológ a publicista, člen, korešpondent Slovenskej akadémie vied, odborník svetového významu, nositeľ viacerých ocenení prof. MUDr. Štefan Siťaj, DrSc. (1911 – 1990) bol človekom, ktorý stojí za vznikom NÚRCH-u.

V roku 1952 bol Štefan Siťaj poverený vytvorením reumatologického výskumného pracoviska v Piešťanoch. Výskumný ústav reumatických chorôb začal svoju činnosť 1. marca 1953. Za neuveriteľne krátky čas získalo toto pracovisko medzinárodný význam. Siťaj prednášal na najrôznejších domácich a zahraničných podujatiach, nadväzoval kontakty s poprednými medzinárodnými inštitúciami a od roku 1960 so svojimi spolupracovníkmi organizoval známe piešťanské reumatologické kongresy s medzinárodnou účasťou za prítomnosti najlepších reumatológov zo všetkých kontinentov.

Profesor Siťaj sa venoval odbornej príprave reumatológov, tvorbe učebníc pre nich, ale aj bohatej publikačnej činnosti. Nezanedbateľný je tiež jeho prínos v oblasti medzinárodnej spolupráce s reumatologickými inštitúciami rôznych krajín Európy. Jeho dielo je stále aktuálne, aj preto mu udelil primátor Piešťan Remo Cicutto pri príležitosti jeho storočnice (2011) Pamätnú plaketu in memoriam. Odovzdal ju na 7. Jarnom reumatologickom seminári jeho dcére, MUDr. Oľge Boldišovej. Pri príležitosti Svetového dňa zdravia (2011) udelil profesorovi Siťajovi Pamätnú medailu in memoriam aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš. Na jeho počesť NÚRCH v Piešťanoch každoročne organizuje Siťajov predvianočný seminár.

Doktor Urbánek, významný reumatológ, zachraňoval aj vojakov počas Povstania

Piešťanský reumatológ doc. MUDr. Tibor Urbánek, CSc., študoval medicínu na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave a na Karlovej univerzite v Prahe, kde v roku 1948 promoval. Praxoval u MUDr. Kollára a na internom oddelení v Piešťanoch. V roku 1951 nastúpil na reumatologické oddelenie do Trenčianskych Teplíc k prof. Štefanovi Siťajovi, s ktorým pracoval 40 rokov.

Venoval sa problematike alkaptonurie a ochronózy a svoje poznatky zhrnuli spolu so Siťajom a Červeňanským do prvej a doteraz jedinej monografie vo svetovom meradle. Bol spoluzakladateľom NÚRCH Piešťany, kde od 1. marca 1953 pracoval ako zástupca riaditeľa.

Predmetom výskumu Tibora Urbánka sa stala epidemiológia reumatickej horúčky, reumatoidnej artritídy a ankylozujúcej spondylitídy. Svoje výsledky predniesol na 15. Kongrese ILAR v roku 1981 v Paríži, kde získal cenu AFLAR Francúzskej spoločnosti pre boj proti reumatickým chorobám. Bol členom stáleho výboru pre epidemiológiu EULAR, podpredsedom Slovenskej reumatologickej spoločnosti, ako aj členom federálneho výboru Čs. reumatologickej spoločnosti. Bol členom francúzskej vedeckej spoločnosti COBRA, bol vyznamenaný Medailou J. E. Purkyně. Bol autorom vyše 160 prác v domácich i zahraničných periodikách, spoluautorom knižných publikácií a učebných textov. Inicioval výstavbu novej budovy VÚRCH v Piešťanoch a okrem iného pracoval ako šéfredaktor časopisu Rheumatologia.

Okrem jeho lekárskej a výskumnej práce treba vyzdvihnúť aj jeho odvahu v boji proti fašizmu počas druhej svetovej vojny. Zúčastnil sa Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici ako zdravotník vo vojenskej nemocnici. Tam pôsobil od začiatku Povstania až do jeho potlačenia do ilegality. Zachraňoval životy vojakov a partizánov bojujúcich proti fašizmu. Je zakladajúcim členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

Tibor Urbánek bol držiteľom viacerých významných ocenení. Primátor Piešťan Remo Cicutto mu v roku 2003 udelil Cenu mesta Piešťany. V roku 2012 získal Cenu predsedu TTSK. Jubilantovi ešte v roku 2013 k jeho významnému životnému jubileu, 90-tinám, zaslal Cicutto blahoprajný list, z ktorého citujeme: „Dovoľte mi touto cestou poďakovať sa vám za všetko, čo ste pre šírenie dobrého mena Piešťan urobili. Aj vám vďačíme za to, že tu máme Národný ústav reumatických chorôb, na zakladaní ktorého ste sa spolupodieľali. Meno Piešťan ste propagovali nielen ako lekár a výskumník tejto významnej inštitúcie, ale aj ako šéfredaktor časopisu Rheumatologia, ktorý je známy po celom svete. Obdiv verejnosti ste získavali nielen vďaka vašej práci a jej výsledkom, ale aj svojou úžasnou skromnosťou, pokorou a pracovitosťou. Ste vzorom pre nás všetkých.“

Prof. Jozef Rovenský: Rad Ľudovíta Štúra patrí aj tímu spolupracovníkov a taktiež mojej manželke a deťom

V pracovni riaditeľa NÚRCH v Piešťanoch, prof. MUDr. Jozefa Rovenského, DrSc., FRCP, vládla v januári 2014 pracovná atmosféra. Na stoloch bolo množstvo odborných publikácií, skriptá a brožúry. Sympatický pán profesor sa práve chystal na dôležitú medzinárodnú telekonferenciu s pracovníkmi účastníkov projektu 7. rámcového programu, kde je so spolupracovníkmi riešiteľom.

Na začiatok nám ukázal vzácny novoročný darček. Prezident republiky Ivan Gašparovič mu udelil vysoké štátne vyznamenanie – Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za mimoriadne zásluhy v oblasti zdravotníctva, školstva, vedy a výskumu a za šírenie dobrého mena Slovenska v zahraničí.

Ako ste toto ocenenie vnímali?

Prišlo to neočakávane. Bol som prekvapený a mal som veľkú radosť! Vnímam ho ako krásny vianočný aj novoročný dar nielen pre mňa, ale i pre celý tím ľudí, s ktorými som pracoval a pracujem od začiatku môjho nástupu do NÚRCH-u. Som im veľmi vďačný, že mi účinne pomáhali na tejto ceste, a preto Rad Ľudovíta Štúra patrí aj mojim spolupracovníkom.

Do Piešťan prichádzajú mnohí ľudia hľadať zdravie, lebo reuma je veľmi bolestivá choroba. Čo je na nej najhoršie?

Najhoršie? Asi to, že má široký rozsah. Nejde iba o jedno ochorenie. Najzávažnejšie, ktoré riešime, sú zápalové reumatické ochorenia, degeneratívne a metabolické choroby pohybového ústrojenstva a napokon reumatické manifestácie pri vnútorných chorobách a ďalšie.

Ktorým z nich vo vašom ústave venujete najväčšiu pozornosť?

Liečime najmä zápalové, degeneratívne a metabolické ochorenia. Zo zápalových je to najmä reumatoidná artritída, pretože na Slovensku je okolo 50-tisíc pacientov s touto diagnózou. Orientujeme sa nielen na dospelých, ale aj na detských pacientov.

Aký bol rozdiel medzi národným a výskumným ústavom?

V dnešnej ekonomicky náročnej dobe je treba vynaložiť veľkú aktivitu pri získavaní finančných prostriedkov na výskum. Podarilo sa nám získať spoluúčasť na spomínanom projekte na problematiku riešenia terapie alkaptonúrie a ochronózy, ktorá sa vo zvýšenej miere vyskytuje na Slovensku. Je to ochorenie, ktoré má určité genetické predispozície a v neskoršom veku, keď sa prejaví, je charakterizované ťažkou sekundárnou osteoartrózou a zmenami na cievach, srdci, ale aj na iných orgánoch. Žiaľ, môže sa skončiť predčasným úmrtím pacienta.

Čo je podstatou 7. rámcového programu?

Čo sa týka 7. rámcového programu, vykonávame klinické skúšky na ovplyvnenie priebehu alkaptonúrie a ochronózy v dospelom veku. Na projekte participuje Lekárska fakulta v Liverpoole, Necker Hospital v Paríži a Lekárska fakulta v Sienne. V rámci cezhraničnej spolupráce dokončujeme spoločný projekt s Ústavom experimentálnej endokrinológie v Bratislave a Internou klinikou LF vo Viedni pod názvom Rasgenas. Projekt sa zaoberá genetickými nálezmi pri reumatoidnej artritíde. Zaznamenali sme zaujímavé pozorovania, ktoré sa týkajú genetiky reumatoidnej artritídy.

Na stole máte množstvo publikácií a odborných časopisov, ktoré potvrdzujú, že o slovenskej reumatológii je svet zrejme vcelku dobre informovaný?

Jednou z náplní NÚRCH-u je prezentácia výsledkov našej práce. Naši odborní pracovníci publikujú výsledky svojich pozorovaní v domácich a zahraničných časopisoch. Vlani bola v britskom časopise Rheumatology slovenská reumatológia veľmi dobre hodnotená a Slovensko skončilo na poprednom mieste. Vedenie ústavu sa snaží zabezpečiť podmienky, aby naši lekári boli hlavne dobre klinicky orientovaní, ale mali aj motiváciu a záujem, aby mohli svoje výsledky prezentovať doma i v zahraničí. Za veľký pokrok považujem biologickú liečbu, ktorej sa v našom ústave venujeme, a taktiež tvorbu registrov vybraných reumatických chorôb.

Ste odborník reumatológ, ale aj imunológ. Nedajbože, aby ste dostali reumu, ale ak by prišla, na koho by ste sa na Slovensku obrátili napríklad pri konzultácii vášho ochorenia?

Sieť reumatologických ambulancií na Slovensku sme si zachovali, takže lekári sú dobre vzdelávaní, erudovaní. V prípade potreby majú možnosť k nám objednať pacientov na ambulantné alebo hospitalizačné vyšetrenie. Často nás kontaktujú nielen reumatológovia, ale aj klinické pracoviská nemocníc s požiadavkou o diagnostické ohraničenie reumatických ochorení a terapeutickú stratégiu.

Znamená to, že by ste ochorenie riešili vo vašom ústave?

Samozrejme, naši lekári sú vynikajúci odborníci a som rád, že mám takýchto kvalifikovaných spolupracovníkov.

Prof. MUDr. Jozef Rovenský, DrSc., FRCP – lekár, reumatológ – sa narodil 31. mája 1943 v Humennom. V roku 1966 absolvoval Lekársku fakultu Masarykovej univerzity v Brne a po jej skončení začal pracovať na internom oddelení nemocnice v Banskej Bystrici. V roku 1969 prešiel do Výskumného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch. Od začiatku sa špecializoval na riešenie imunologických aspektov reumatických chorôb, predovšetkým na systémové choroby spojiva. Postupne získal špecializáciu vo vnútornom lekárstve, v reumatológii a imunológii. V 70. rokoch 20. storočia absolvoval študijný pobyt na Reumatologickej klinike Manchester University Hospital vo Veľkej Británii. Od roku 1990 úspešne viedol Národný ústav reumatických chorôb v Piešťanoch. V roku 1995 bol vymenovaný za profesora. Od roku 2005 je členom britskej odbornej inštitúcie Royal College of Physicians. Je členom Prezídia Slovenskej lekárskej spoločnosti, prezidentom Slovenskej reumatologickej spoločnosti a čestným členom viacerých zahraničných reumatologických spoločností.