Dnes píše Jozef Vojčiniak na tému: Kolobeh života
August sa preklápa do svojej druhej polovice. Nastávajú o čosi chladnejšie rána, lastovičky už vyviedli z hniezd svoju omladinu a spolu posedávajú zoradené na elektrických kábloch. Aj dni sa znateľne krátia a slnko zapadá o poznanie skôr ako v úvode prázdnin. Dobiehajú i posledné hudobné festivaly a vstup do supermarketov s akciami na školské pomôcky sa stáva pre naše decká frustrujúcim.
My rodičia, čo sme už stihli letné dovolenkové radovánky, zotavujeme rodinné rozpočty. Kým si môj potomok za posledné dva mesiace vystačil s krátkymi nohavicami a vyťahanými tričkami, prvé chladnejšie dni dali najavo, že to, čo na konci školského roku obliekol, je mu pritesné. Nohy sa natiahli, chodidlá zväčšili, tričká a svetre na tom našom „drobcovi“ pôsobia ako obtiahnutá kombinéza rýchlokorčuliara.
A tak ceny školských pomôcok ma v tomto momente trápia len okrajovo. Je mi jasné, že nás čakajú túry do obchodov s odevmi a obuvou. Zosúladiť vkus nášho adolescenta s možnosťou dovolenkami vyčerpanej peňaženky bude dozaista najzásadnejším rébusom.
V tomto období zatiaľ stále len príprav na začiatok nového školského roka sa vynárajú i ďalšie zmeny v našom myslení. Niekto sa zmieruje s tým, že dieťa nastupuje do škôlky a už z neho nie je ten roztomilý „štvornohý“ lezúň a zvláda sem-tam i odvrávať. Iný zasa s tým, že dieťaťa sa mení na adolescenta a papuľuje až príliš často. A v mojom prípade sa nám chalan pomaly pretvára do veku tínedžera a často sa zamýšľame, prečo sa radšej porozpráva s kamarátmi a naša spoločnosť mu už tak nechýba. Ak teda opomeniem situáciu, keď ho domov zaženie hlad či prosba o doplnenie vreckového.
A ani na dovolenkové výlety sa už s nami nehrnie ako voľakedy a podvolí sa, keď sa mu už minuli všetky výhovorky.
Môj o čosi starší priateľ ma však upokojuje. Má už deti vo veku dospelosti, ktoré majú svoje vlastné deti. Ten čas sa vraj vráti, keď sa mi tí „lezúni“ opäť budú motať okolo nôh. Aj tá ochota zúčastniť sa spoločných dovoleniek s rodičmi sa opäť obnoví. Ale to je už cyklus vraj znovu vo svojom počiatku, keď naše deti mali od nás vždy „all inclusive“ servis. Tentoraz sa však k nemu pripoja aj naše vnúčatá.
Jediné vraj, v čom sa to nedá zvrátiť, je náš vek. Ale to už je iný príbeh o „nespravodlivosti“, keď za poplatok sa dá v občianskom zmeniť priezvisko, prípadne trvalé bydlisko. Len na zmenu dátumu narodenia úrady nemajú k dispozícii tlačivo. A tak sa utešujem aspoň vidinou tých „lezúňov“, čo ma ešte len očakávajú. Po lete predsa len musí prísť aj jeseň.
