Piešťanský historik napísal knihu o zaniknutých kúpeľoch, predstavia ju vo štvrtok

Samostatná populárno-náučná publikácia je o zaniknutých kúpeľoch na Slovensku. Kniha je súčasťou trilógie s názvom Stratené Slovensko, a to spolu s knihami Zabudnuté hrady, Kostoly a ich pohnuté osudy.

Publikácia približuje širokej verejnosti informácie o vybraných 33 lokalitách, kde sa v minulosti nachádzali liečebné kúpele. Je rozdelená geograficky na tri hlavné časti – Západné, Stredné a Východné Slovensko. Zo západného Slovenska je predstavených 7 kúpeľov, zo stredného 9 a z východného 17 kúpeľných lokalít.

Kniha obsahujem množstvo zaujímavých údajov. Autor si pri jednotlivých kúpeľných lokalitách všíma počiatky a vznik kúpeľov, prvé správy o nich a dobové opisy kúpeľných lokalít, zaujímavé budovy, ceny, spôsoby liečby, ale i zaujímavých návštevníkov. Približuje čitateľom aj súvislosti či zaujímavosti vývoja a prepojenosti drobných kúpeľov v určitých oblastiach, napríklad v oblasti Bratislavy (Železná studnička, Devínska Nová Ves, Svätý Jur i vzdialenejší Pezinok), alebo v oblasti Vysokých Tatier (kapitola Tatranské kúpele).

V mnohých kapitolách sú i zaujímavé informácie o vývoji konkrétnych kúpeľov v 19. a 20. storočí. Prekvapujúce sú zaujímavosti z histórie jednotlivých kúpeľných lokalít vo vzťahu k osobnostiam, ktoré ich navštívili (napr. Sigmund Freud Rožňavské kúpele, Chatam Sofer kúpele Svätý Jur, Koháryovci a Coburgovci kúpele Vyhne), alebo tu pôsobili (napr. balneológ Šefan Boleman v kúpeľoch Vyhne, Dr. Albert Posevitz v kúpeľoch Revúca, lekár Karol Šiklóši v Korytnici). Pestrú mozaiku historického vývoja jednotlivých kúpeľných lokalít tvoria state o vývoji ich návštevnosti, charakteristiky prameňov, typov prameňov, liečby a tiež informácie o plniarňach minerálnej vody v určitých lokalitách (napr. Santovka, Korytnica).

Najväčší rozvoj kúpeľov a kúpeľníctva v Uhorsku a v rámci neho na Slovensku možno položiť do obdobia konca 19. a začiatku 20. storočia. Zánik jednotlivých, najmä menších kúpeľov súvisel s 1. svetovou vojnou a krátko po nej – v prvých rokoch či desaťročí I. Československej republiky (zanikli napr. kúpele v Pezinku, Lučenci, Oravskej Polhore, Kvetnici, Turzovské kúpele a i.). Ďalším nepriaznivým obdobím, ktoré spôsobilo zánik ďalších kúpeľných lokalít bolo obdobie 2. svetovej vojny, zdevastovanie v dôsledku prechodu frontu alebo iných vojnových udalostí, znárodňovanie počas vojny či po roku 1948. Do tohto obdobia spadá zánik kúpeľov Hodejov, Vyhne, Železnô, Novoveské kúpele Levočské kúpele, Ľubické kúpele a i.). Ďalšie kúpele sa transformovali na zdravotnícke zariadenia, ústavy (Ľubochňa, Ľubovnianske kúpele, ) alebo rekreačné zariadenia (napr. Borda, Herľany, Čiernohorské kúpele, Vyhne a i.). Ďalším prelomovým obdobím bol rok 1989 a najmä veľké a zásadné spoločensko-politické a majetkové zmeny, ktoré priniesol. Vo viacerých prípadoch išlo zánik či devastáciu, ale nechýbajú ani prípady rekonštrukcií, revitalizácií, ba dokonca obnovy niektorých zaniknutých kúpeľov (napr. Gánovce, Sobrance).

Autorovi publikácie sa podarilo pútavým spôsobom priblížiť čitateľom zložitý vývoj jedného z dôležitých fenoménov – fenoménu kúpeľníctva na Slovensku na pozadí komplikovaného vývoja našej krajiny. Od obdobia kedy bola súčasťou mnohonárodnej a mnohonárodnostnej monarchie, až do obdobia samostatnej Slovenskej republiky od roku 1993.

Po grafickej stránke je publikácia spracovaná reprezentatívnym spôsobom. Jednotlivé kapitoly sú obohatené o zaujímavé obrazové materiály – historické grafiky, pohľadnice, fotografie. Rozsah publikácie je 160 strán a text dopĺňa 150 fotografií, nechýba zoznam použitej literatúry.

Publikáciu si môžete kúpiť aj v expozíciách Balneologického múzea Imricha Wintera.

Vladimír Krupa