Barlolámač tento rok oslavuje deväťdesiatku
Piešťanská dominanta, najznámejšia socha, ktorú poznajú turisti, návštevníci, ale i Slováci, ktorí ešte v Piešťanoch nikdy neboli, oslavuje 90. narodeniny. Barlolámač, muž z bronzu, ktorý láme barlu, stojí na priečelí Kolonádového mosta od roku 1933. Deväť dekád je symbolom uzdravujúcej sily kúpeľov.
„Monumentálna bronzová socha barlolámača od sochára Roberta Kühmayera bola odliata do bronzu v roku 1933 firmou Barták v Prahe. Pred priečelím Kolonádového mosta v Piešťanoch bola osadená až po jeho otvorení,“ povedal pri príležitosti ostatného jubilea riaditeľ Balneologického múzea Imricha Wintera, Vladimír Krupa. Barlolámač sa podľa neho dostal na svoje trvalé miesto niekedy v druhej polovici roku 1933, žiadna slávnosť sa však pravdepodobne vtedy nekonala. Presný dátum jej odhalenia preto nie je známy.
Lámač bariel bol však symbolom Piešťan už predtým, ako ho nájomca kúpeľov Ľudovít Winter dal odliať do bronzu. Už koncom 19. storočia Winter vedel, že kúpele potrebujú jednoduchý symbol uzdravenia. Keďže v tom čase šetril a nemohol si dovoliť renomovaného výtvarníka, oslovil v roku 1894 začínajúceho kresliara nemeckého pôvodu Artura Heyera.
„Bez propagácie sa do sveta nedostaneme, preto som zostavil prvý prospekt v piatich rečiach. Chcel som vytlačiť aj plagát a rozmýšľal som o kresbe, ktorá by ohlasovala svetu uzdravenie chorého. Ale musel som šetriť, návrhy som nemohol žiadať od umelcov,“ cituje Rezort Piešťany pamäte Ľudovíta Wintera. „O niekoľko dní mi predložil skicu Lámača bariel. Ihneď som ju prijal a zahlásil obchodnej komore na patentovanie,“ uvádzal Winter.
To bolo v roku 1894. Postava barlolámača vtedy vyvolala senzáciu a po celej Európe vznikali jeho napodobeniny. Winter musel svoj patent chrániť neraz aj súdnou cestou. Lámač bariel dlho existoval len na papieri, až v roku 1930 ho dal Winter zvečniť do bronzu. Autorom sochy, ktorá sa na svoje miesto dostala o tri roky neskôr, je Robert Kühmayer. Jediný rozdiel medzi bronzovým barlolámačom a jeho kreslenou predlohou je ten, že postava na papieri láme barlu cez koleno a socha v rukách.
Pred dvomi rokmi barlolámača zreštaurovali za 6360 eur. Zvyšnú časť z 15-tisícovej dotácie, ktorú mesto získalo, použili na vypracovanie projektovej dokumentácie na obnovu technológie fontány podľa pôvodných výkresov autora diela Emila Belluša. Zhruba mesiac trvajúcu obnovu sochy realizoval akademický sochár Stanislav Kožela zo Stupavy, ktorý sa venuje kováčstvu a reštaurátorstvu kovov. Reštaurátor odstránil nečistoty, zásahy spôsobené vandalizmom na povrchu plastiky a zabezpečil jej sanáciu. Značne uvoľnená bola aj časť ikonickej barly. Súčasťou obnovy národnej kultúrnej pamiatky, na ktorú dohliadal Krajský pamiatkový úrad Trnava, bol reštaurátorský výskum, reštaurovanie poškodených miest a následné konzervovanie celého povrchu sochy.