René Just „pískal“ olympiádu v Levom meste
PIEŠŤANY – Na prvých Olympijských hrách mládeže v Singapure, ktoré sa konali v dňoch 14.–25. augusta, rozhodoval duely v boxe aj medzinárodný rozhodca René Just z Vrbového. Z ostrovného mestského štátu, ktorý sa nachádza v juhovýchodnej Ázii, prišiel plný dojmov i postrehov.
Aký bol váš prvý dojem zo Singapuru?
– Mesto, ktorého názov je zložený z dvoch slovíčok – singa a pura, čiže lev a mesto, ma prekvapilo svojou čistotou a dobrou organizáciou vo všetkých smeroch. Či už to bola doprava, služby, ale aj ochota domácich vyjsť v ústrety účastníkom olympiády i turistom. Singapur žil olympiádou, všade boli obrovské bilboardy a pútače, ktoré oslovovali okoloidúcich, a zároveň pozývali na športoviská. Po meste rozostavali organizátori makety maskotov olympijských hier, pri ktorých sa ľudia fotili. Aj ja som si priniesol domov jednu takúto snímku.
Všetko bolo teda perfektne zorganizované…
– Áno, médiá uvádzali, že táto olympiáda vraj stála usporiadateľov úctyhodných tristo miliónov amerických dolárov. Do jej prípravy zapojili Singapurčania dvadsaťdvatisíc dobrovoľníkov.
Koľko športovcov súťažilo v Levom meste?
– V Singapure súťažilo takmer 3600 športovcov vo veku od 14 od 18 rokov, ktorí sem prišli z 204 krajín celého sveta. Myslím si, že počtom účastníkov by sa dali mládežnícke olympijské hry porovnať s „veľkou“ olympiádou v Pekingu.
Koľko mladých zastupovalo naše farby?
– V slovenskej výprave bolo sedemnásť športovcov, bohužiaľ, ani jednému nášmu boxerovi sa nepodarilo na olympiádu kvalifikovať. Okrem športovcov prišli do Singapuru jedenásti tréneri a ďalší členovia organizačného tímu. Ja som mal šťastie, pretože ma vybrali spolu s ďalšími 18-timi rozhodcami z celého sveta. Delegovala ma medzinárodná boxerská federácia AIBA ako neutrálneho rozhodcu, a preto som nebol oficiálnym členom SVK tímu. Z toho dôvodu som aj „prešvihol“ otvárací ceremoniál, keďže boxerský turnaj začínal až 21. augusta a my sme mali letenky prispôsobené tomuto termínu. Od toho sa odvíjala aj moja účasť na iných športoviskách. Ani som sa poriadne nezorientoval, a už som sa musel naplno venovať boxerskému turnaju, preto som z iných športov veľa nevidel. Zazrel som len súboje v taekwonde, hádzanej a v džude, ktoré sa odohrávali v našom stredisku.
Spomínali ste boxerský turnaj. V koľkých kategóriách sa boxovalo a koľko duelov ste rozhodovali vy?
– Boxerský turnaj bol tak trochu zvláštnosťou. V jedenástich hmotnostných kategóriách sa predstavilo spolu 66 boxerov zo 49 krajín. V každej kategórii súťažilo šesť boxerov. Jediným kvalifikačným turnajom na olympiádu boli majstrovstvá sveta mládeže v azerbajdžanskom Baku. Z každej krajiny sa mohli olympiády zúčastniť maximálne traja boxeri. To znamená, že ak napríklad Kubánci získali na majstrovstvách sveta šesť zlatých medailí, iba traja mohli boxovať v Singapure, tým sa „otvárali dvere“ pre ďalších aj slabších boxerov… Na boxerských turnajoch sa udeľujú dve tretie miesta. Tu sa o tretie miesto boxovalo a takisto sa boxovalo aj o piate, takže každý mladý pästiar mal možnosť vybojovať minimálne dve stretnutia. Každý rozhodca rozhodoval na olympiáde okolo dvadsať stretnutí. Ja som rozhodoval pätnásť ako bodovací rozhodca a štyri v pozícii ringového. Z toho sa mi ušli aj dve finále.
Ktorý tím boxerov sa vám zdal najlepšie pripravený na olympiádu? Zaujal vás nejaký jednotlivec?
– Na výslnie sa opäť vracajú Kubánci. V Singapure boli traja a všetci si vybojovali zlato. Ďalšie dve prvé miesta putovali do Litvy a po jednom do Írska, Portorika, Nemecka, Brazílie, Austrálie a Francúzska. Najlepším boxerom bol Francúz Tony Yoka v super ťažkej váhe. Mne sa páčia skôr technickejší boxeri typu Irsovaniho Duvergera. Ale technický delegát bol z Francúzska, možno táto skutočnosť zavážila pri určovaní najlepšieho boxera.
Ako by ste zhodnotili účasť Slovenska na olympiáde?
– Naša výprava obstála podľa môjho názoru výborne, keďže sa vrátila domov so ziskom šiestich medailí. Myslím si, že nielen ja, ale aj oni si vychutnali atmosféru záverečného ceremoniálu, ktorý som si už nenechal ujsť.
