M. Čekovský: Chcem sa vždy hrať kto sa hrá, väčšinou nie je zlý

Po ukončení predstavenia sme hudobníka a textára vyspovedali, ako sa vlastne dostal k tvorbe pre najmenších. „Už ako malé dieťa som počúval rozprávky v rozhlase. Čo mi najviac utkvelo? Predsa znelka,“ povedal M. Čekovský a zanôtil známu melódiu, ktorá vždy o 18.15 zvoláva deti k rozhlasovým prijímačom. „Od osemnástich rokov som pracoval v Slovenskom rozhlase. Dva roky som robil hudobného redaktora v Košiciach, takže som mal tú česť vidieť, ako sa nahrávajú rozprávky a tiež všeličo možné. Myslím si, že keď človek počúva rozhlas, bez obrazu, je nútený používať vlastnú fantáziu. Je to celé o fantázii. Ľuďom dávame priestor, aby si mohli predstaviť, ako môžu jednotlivé veci vyzerať. Potom je aj náš svet fantastický!“

Zázračný oriešok je fantastický

Podľa M. Čekovského i festival rozhlasových rozprávok je fantastický, lebo podporuje to, čo nás čaká a čo si budeme neskôr užívať. Čiže naše deti. Rozprávku Snehulienka vytvorili „dospeláci“ aj vďaka tomu, že si nenechali zobrať detstvo, jemnosť a citlivosť. „Ja som tiež rodič a viem si predstaviť, čo zažijem pri svojich dvoch väčších deťoch, keď povedia: ‘Tak čau a drž sa!‘ Som presvedčený, že to, čo si odnesú z môjho domu, bude spomienka napríklad na to, že som im púšťal pekné rozprávky. Aby si mohli fantáziu dotvárať nielen i-padom či tabletmi v ruke. Rozprávka je totiž jedinečná v tom, že si ju môžeme vymýšľať a dotvárať predstavami. Preto sa tak teším zo Snehulienky,“ uviedol M. Čekovský. Súčasné deti nazval diamantovými preto, lebo nenosia v sebe špeciálne vibrácie negativizmu či utiahnutia. „Sú otvorení, extrovertní, radi sa prejavujú. Myslím si, že sú naším zrkadlom a my sa v nich odrážame. To, čo som dal, sa mi vráti. A ďakujem Bohu, že mi to s nimi v piešťanskej knižnici dnes prešlo tak rýchlo. Lebo ja sa chcem vždy hrať. Keď sa človek hrá, väčšinou nie je zlý.“

Chvíľu rozmýšľal, keď hľadal odpoveď na otázku Piešťanského týždňa: „Dáme vám tri oriešky, čo by ste v nich chceli nájsť?“ S huncútskym úsmevom hlesol: „Ďakujem vám za darčeky, chcem foťák, auto a vilu. Ale teraz vážne. Asi by som si prial menej negativizmu, menej zloby a menej nešťastia. Ale to všetko závisí od nás, takže si to musíme nejak zadovážiť aj bez zázračných orieškov.“

Dcéry platia daň za popularitu

M. Čekovský má doma dve dcéry – šestnásť a dvanásťročnú. „Nie som pre nich taký atraktívny ako pre cudzie deti. Je to z dôvodu, že keď ideme po ulici, ľudia nás zastavujú, chcú sa so mnou rozprávať a ony obe sú nervózne, pretože ma nemajú iba pre seba. To je moja daň za popularitu.“

Obľúbený hudobník sa vyjadril i k sledovaniu televízie: „Myslím si, že ak televízia vychováva a poučuje a neurobí nám zo života niečo negatívne, ale pozitívne, je osožná a vítaná. Je na nás, čo si vyberieme a čomu budeme veriť. Skôr si ale myslím, že TV je veľká zbraň a my s ňou musíme rozumne zaobchádzať, aby naše deti neboli nútené napoludnie pozerať, ako niekto niekoho vraždí. Je to o tom, ako zredukovať televíziu, aby nebola škodlivá pre deti. Myslím si, že verejnoprávna STV1, STV2 sú výbornými adeptmi. Mám rád najmä dvojku a z rádií počúvam Devín. Nie preto, že chcem byť iný, ale preto, že ten silný prúd mediálnych šou ma veľmi nezaujíma.“

Zvíťazili Snehulienka a Cinka Panna

Hudbu v podaní M. Čekovského zažili aj hostia počas slávnostného vyhodnotenia deviateho ročníka festivalu rozprávkových hier – Zázračný oriešok. Najlepšími rozhlasovými rozprávkami na Slovensku sa tento rok stali Snehulienka a Panna z huslí zrodená o Cinka Panne. Rozhodli o tom dve festivalové poroty. Režisérka Tatiana Tadlánková vytvorila s autorom scénickej hudby M. Čekovským, dramaturgičkou Zuzanou Grenčárovou, zvukovým majstrom Petrom Danišom, ďalšími tvorcami a známymi hercami kúzelnú rozprávkovú hru s pesničkami na emotívny text Daniela Heviera. Z monologických rozprávok si detská i odborná porota zvolili rozprávočku na motív diela Legenda o Cinka Panne z pera Jozefa Lenharta. Víťazov deviateho ročníka festivalu vyhlásili vo štvrtok 19. mája vo Veľkej sále Kursalonu.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 21, ktoré je v predaji od 24. mája.