Blog Martina Urminského: Najlepšia blondínka v mojom živote
Bolo leto. Vôkol zúril socializmus. Elánu začal konkurovať mladý černoch, ktorý časom úplne vybledol. Asi to bol upír. Prázdniny sa vydarili. Neviem, či sme niekde boli, ale vtedy ešte nebolo najdôležitejšie chváliť sa dňami strávenými pri mori.
Stretol som ju na kúpalisku. Kde inde. Keď som nerobil v kuchyni na Lodenici, tak som brigádoval na Sĺňave. Ležala na terase pri bazéne s mladšou sesternicou. Rodičov nechala na druhom konci. Už sa osamostatňovala. Prihovoril som sa.
Okrem mäkkého zamatového hlasu ma očarila príjemná pohodová čeština. Bola to Moraváčka a bola pohodová celá. Rozhodol som sa, že oželiem polievku a pozvem ju na kofolu. S päťkorunáčkou sa nedalo vyskakovať. Išla. Vtedy som ešte nevedel, čo je to „chémia“ či animálny magnetizmus. Hormóny vo mne bláznili a hlava sa mi točila aj bez cigariet a alkoholu. Už sme sa nerozišli. Maximálne nakrátko. Po práci som opäť letel na Sĺňavu.
Už bol večer. Prišla znova. Prišla aj o rok, ale ten ďalší som odišiel ja. Ďaleko. Aj listy tam chodili celé týždne. Písali sme si dlho. Adresu si pamätám dodnes. Zostalo mi zopár nádherných fotiek. Bola to najlepšia blondína v mojom živote. Rád by som ju ešte stretol.
