Obchvat a nové premostenie Piešťan – téma už od roku 1992, ale aj súčasnej predvolebnej kampane

Pristavme sa najprv pri kúpalisku, aquaparku a plavárni. Je chvályhodné od kandidátov na primátora, že konečne pochopili sami a možno len pochopili, že ich potenciálni voliči vedia už rozoznať, že ide o tri úplne rozdielne stavby, a to svojím druhom výstavby ako i účelom využívania. Kým plaváreň je športovisko, kúpalisko miestna letná rekreačná zóna, aquapark je svojím určením nadštandardné relaxačno-zážitkové zariadenie.

Tak azda raz bude mesto vo finančnej kondícii, že postaví pre športovcov plaváreň, prípadne nájde prostriedky na relax svojich obyvateľov v podobe náhrady staručkého kúpaliska Eva. Samozrejme, peniaze na aquapark v objeme niekoľkých ročných mestských rozpočtov vo svojej kase mať zrejme nikdy nebude.

Kandidátka a most cez Váh

Máme tu však aj pokus, ako voličov zaujať, a to je kandidátkou organizovaná petícia za obchvat Piešťan cez most ponad Váh. K piatku minulého týždňa mala petícia v elektronickej podobe dvadsať podpisov. Jej autorka a kandidátka na post primátorky Alžbeta Vlčková sľubuje, že keď vyzbiera tisíc podpisov, bude sa jej musieť venovať krajské zastupiteľstvo.

Poďme sa v nasledujúcich riadkoch zaoberať južným či severným obchvatom Piešťan, o ktorom sa vedú diskusie už tri desaťročia. A teraz sa stali témou predvolebnej kampane.

Spôsoby, ako nahradiť staručký Krajinský most, boli diskutované v podstate tri. Prvé riešenie – most ako dvojička neďaleko Krajinského mosta – bolo zavrhnuté. Zvýšila by sa síce priepustnosť cesty ponad Váh, avšak autá by uviazli v kolónach v centre mesta, kde sa Krajinská cesta nemá pre zástavbu kam rozširovať.

Severný alebo južný obchvat mesta

V 90. rokoch minulého storočia mesto schválilo Generálny dopravný plán, ktorý neskôr slúžil ako základ na vytvorenie nového Územného plánu Piešťan. Svetlo sveta uzrel po piatich rokoch pripomienkovania a schvaľovania. Už vtedy v ňom bolo zahrnuté takzvané južné premostenie a odľahčenie automobilovej dopravy v meste. Hovorilo sa dokonca aj o severnom premostení.

V prípade severného premostenia bol predpoklad, že by most mohol ísť z Ulice Emila Belluša, prechádzal by cez kanál Váhu a ďalej viedol na Moravany nad Váhom. Dotknuté obce – Banka a Moravany – však s týmto variantom nesúhlasili.

Pri hľadaní ďalších miest na premostenie Váhu v južnej časti mesta sa nakoniec rozhodlo o Lodenici ako najvhodnejšej lokalite. Nový most a novú trasu časti dvoch ciest – I/61 (Žilinská-Bratislavská) a II/499 (Krajinská) schválili v krajskom územnom pláne v roku 1998 aj poslanci vyššieho územného celku – Trnavského kraja. Ďalšie roky sa však o tejto problematike mlčalo.

Prvé dva roky nového tisícročia mesto už rokovalo o výstavbe južného premostenia aj so Slovenskou správou ciest či Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. „Ľady sa pohli“ a neskôr sa začalo obstarávanie technickej štúdie obchvatu a posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Vtedajšie mestské zastupiteľstvo však požiadalo o dopracovanie zámeru, jeho doplnenie a rozšírenie variantov riešenia trasy novej cesty. Celý proces sa tým spomalil a v roku 2004, keď prechádzali kompetencie zo štátu na samosprávne kraje, sa úplne zabrzdil.

V rokoch 2005-2007 mesto iba urgovalo Trnavský samosprávny kraj o dopracovanie dokumentácie stavby južného obchvatu. Kraj vyčlenil aj peniaze na spracovanie technickej štúdie a v roku 2009 bol zámer pod názvom „Cesta II/499 Piešťany – južný obchvat“ spracovaný.

Obchvat naposledy témou v roku 2014

Do kúpeľného mesta zavítal na jar 2014 vtedajší podpredseda vlády Ľubomír Vážny. Témou stretnutia funkcionárov mesta a ministerstva bol aj južný obchvat. K tomu Vážny v tom čase povedal: „Jeho koncepcia sa mi zdá správna a ambíciou Piešťan je obchvat z kategórie druhej triedy prekvalifikovať do kategórie prvej triedy. Je to schodnejšia cesta, pretože v gescii rezortu dopravy je viac ako 800 miliónov eur na výstavby ciest prvej triedy a rýchlostných ciest.“ Vtedajší podpredseda vlády dodal, že koncepciu treba rýchlo dotiahnuť a začať s prípravou projektovej dokumentácie tak, aby sa v rokoch 2014 až 2020 cesta II/499 dala preklasifikovať na cestu prvej triedy. Tým by pri výstavbe južného obchvatu prešla zodpovednosť zo samosprávneho kraja na štát.

Na sklonku roka 2014 však primátorské voľby vyhral Miloš Tamajka a na štyri roky o téme výstavby južného obchvatu ostalo úplné ticho. Téma ožila, avšak len okrajovo, pri riešení stavebných povolení aquaparku. Jeho časť totiž mala stáť v miestach, kde by sa raz mohlo stavať južné premostenie. Pre kolíziu dvoch projektov na chvíľu proces vydávania stavebných povolení pre aquapark za poliklinikou uviazol na mŕtvom bode.

To bolo všetko, čo sa v súvislosti s výstavbou južného obchvatu a ďalšieho premostenia v katastri Piešťan za posledné roky zaznelo.

Zodpovednosť musí prebrať štát

Treba však doplniť, že približne pred dvanástimi rokmi, keď sa o južnom premostení naposledy intenzívnejšie rokovalo, bola odhadovaná suma jeho výstavby 112 miliónov eur. Doba pokročila a ceny stavieb odvtedy rapídne stúpli. V prípade, ak most a súvisiaci južný obchvat si do kompetencií neprevezme štát a nevznikne z tejto spojnice cesta prvej triedy, Trnavský samosprávny kraj ani Mesto Piešťany na takúto obrovskú investíciu finančné prostriedky vo svojich rozpočtoch nikdy nenájdu. Navyše obidve samosprávy už roky deklarujú, že ich rozpočty vytvárajú investičný dlh a nestíhajú opravovať ani to, za čo zodpovedajú, nieto ešte niečo nové stavať.

Lodenica by sa dramaticky zmenila

Je tu však aj iný aspekt projektu. V južnej časti mesta v okolí Lodenice vznikla pomerne hodnotná športovo-rekreačná zóna s prísľubom ďalšieho rozvoja ako oddychovej mestskej časti. Kúpeľné mesto si tak určite musí nájsť odpoveď na otázku, či mu južné premostenie stojí za jej devastáciu pri výstavbe niekoľko sto metrov dlhého mosta.

Zodpovedať si musí i to, či chce verejnosť na Lodenici cestu prvej triedy so všetkým dopravným ruchom, ktorý k tejto kvalifikácii cesty prináleží. Cesty prvej triedy s intenzitou dopravy k takýmto komunikáciám prináležiace sú v regióne výpadovka na Hornú Stredu a na Drahovce.

A ak by si túto možnosť obchvatu chcel niekto aj v duchu predstavovať, stačí sa posadiť na lavičky pred reštauráciou na Lodenici a vybaviť si napríklad predstavu, že sa nepotrebuje chrániť pred slnkom či dažďom, lebo sedí pod mostom. K takémuto vizuálnemu zážitku treba priradiť aj zvukový zážitok vychádzajúci z áut jazdiacich po tomto zatiaľ len imaginárnom moste zaradenom do kategórie ciest s vysokou intenzitou dopravy.

Čo s automobilmi v obciach za Váhom?

Pokračujme v ďalšej predstavivosti, keď už sa obyvatelia Piešťan zmierili s tým, že si stavebným ruchom a megalomanským viaduktom nechali zničiť komplet celú Lodenicu. Predstavme si, že takýto viadukt sa stane dominantou Sĺňavy s chráneným vtáčím územím európskeho významu a dopravu nadregionálneho významu, na čo sú primárne určené cesty prvej triedy, privedie do Ratnoviec na miestnu komunikáciu.

Čo ďalej s autami? Proti prúdu Váhu smerom na Havran skončí ten tranzit v križovatke za Krajinským mostom a zápchy pri prejazde mosta nijak nevyrieši. Po prúde rieky smerom na Svrbický kopec asi tiež nik príčetný nemôže smerovať tranzitujúcu dopravu z Považia na Hornú Nitru. Riešením je len pokračovanie viaduktu a novej magistrály prvej triedy cez Červenú vežu a Havran až po Radošinu.

Ale teraz aj tú najväčšiu piešťanskú lokálpatriotickú ruku na srdce. Tranzit z Považia na Horné Ponitrie v podobe rýchlostnej cesty R2 plánovanej ako spojnica od diaľnice D1 pri Trenčíne smerom na Prievidzu nedokáže štát realizovať od jej zaradenia do strategických plánov v roku 2010. O obchvate Hlohovca, cez ktorý po dokončení opravy mosta doprava opäť povedie stredom mesta na Ponitrie, sa vedú len reči, kto ho vlastne má postaviť.

Druhý most

Nahradiť staručký Krajinský most na prekonávanie Váhu pre okolité obce, ale i pre Piešťany je lákavou predstavou. Spolu s touto víziou je však potrebné zodpovedať otázky, kto ho postaví, lebo kraj ani okresné mesto na to vlastné finančné prostriedky nemá, a hlavne, ktorej lokalite chcú obyvatelia vnútiť výrazné zhustenie dopravy a zásadnú zmenu jej súčasného vzhľadu. A takto ponúknutá téma má význam pre predvolebnú rozpravu, lebo len petícia v znení, či chcú Piešťanci druhý most, je absolútne vytrhnutá z kontextu.