Ak zlyhá navigačná technika, správy nám donesú poštové holuby
Ak by zlyhali všetky navigačné systémy, ešte je tu poštový holub. Správne vycvičený okrídlený posol sa aj z druhého konca sveta vráti do rodného holubníka. Vedia o tom všetci poštoví holubári. A tak členovia Klubu chovateľov poštových holubov Piešťany s dôverou, nádejou a očakávaním vypustili v nedeľu 18. septembra tisíc holubov na Morave a čakali doma.
„Vyviezli sme poštové holuby z nášho oblastného združenia Trnava, kam patrí aj piešťanský klub, do Velkého Meziříčí. Počasie bolo chladné, upršané, ráno bolo len sedem stupňov. Zmoknuté holuby nikam nedoletia. Našťastie o desiatej, keď naše holuby organizátori posledných tohtoročných pretekov vypustili, sa obloha umúdrila. Prvý holub bol v rodnom holubníku o hodinu a pol,“ uviedol predseda Klubu chovateľov poštových holubov Piešťany, Jozef Michalica starší.
Deň predtým jeho kolegovia naložili svojich favoritov na transport na Moravu. Zišli sa v Piešťanoch na Obchodnej ulici, kde majú svoje sídlo. Ako ich šéf prezradil, radi medzi sebou privítajú nových nadšencov, chovateľov holubov. Je čas odovzdať skúsenosti pozitívne naladenej generácii, získať si jej priazeň. Ide o koníček, ktorý si síce každý z holubárov hradí z vlastného vrecka, no má svoje obrovské čaro. Lebo len dobré holuby sa vracajú. Tí najlepší môžu súťažiť na rôznych medzinárodných pretekoch. „Sú medzi nami chovatelia, ktorí zaplatia aj tisíc eur štartovné za mladého holuba. Napríklad víťaz finálových pretekov v Južnej Afrike, kde ho usporiadatelia ešte predtým vycvičia, môže získať za to, že sa vráti do rodného holubníka, až milión dolárov,“ povedal Michalica.
Šanca vychovať takéhoto holuba je jedna z tisíc, možno desaťtisíc, buďme preto realisti. Našim holubárom by stačilo, ak by im hoci len na odvoz holubov prispeli sponzori, mesto či kraj. Aj keď vraj požiadali o dotácie, nič nedostali. A tak chov i výcvik holubov – každý deň hodinu ráno a hodinu podvečer – vykonávajú vo svojej réžii, zväčša z dôchodkov. „Od mája do konca septembra, keď je pretekárska sezóna, najazdia s holubmi 17-tisíc kilometrov. Všetko si platia samotní chovatelia, klobúk dole,“ dodal Michalica.
Ešte pre zaujímavosť, víťazi prestížnych svetových pretekov môžu ísť do dražby, kde sa ich cena šplhá k astronomickým sumám. „Najdrahšie vydražili holuba za 1 250 000 eur a asi pred dvomi rokmi vyhral jednu z popredných súťaží holubár z východného Slovenska. Holub mu zarobil stotisíc eur,“ usmial sa Michalica.
Tak či onak, zažili sme chovateľov, ktorí by svojho šampióna nepredali ani za celý svet. To preto, že „srdce a láska“ podľa nich nie sú na predaj.
