Deti z Kovačice pozvali Piešťancov na svadbu do Vojvodiny
Deti z Kovačice zo srbskej Vojvodiny prišli minulý týždeň do Piešťan, aby prezentovali svadobné zvyky Slovákov formou detských hier. Dievčatká i chlapci oblečení v pestrých ľudových odevoch zdedených po svojich prarodičoch, sprevádzaní tromi harmonikármi, mamičkami či babičkami, vyparádenými na svadbu v nádherných kvietkovaných blúzkach a husto plisovaných sukniach, kráčali od kina Fontána cez Winterovu ulicu ku skákajúcej fontáne.
Ľudia na terasách, kávičkári i pivári si ich fotili, mávali veselému sprievodu a spievali spolu s ním: „Nebola som veselá od soboty večera, lebo ma moja mať za frajera hrešila.“ Oblúčikom sa kovačická mlaď vrátila do mestského parku k Hudobnému pavilónu. Tu deti pripravili divákom nielen hudobno-tanečný a spevácky zážitok, ale vzkriesili aj dávne tradície, na ktoré už mnohí pozabudli.
Kovačické deti predviedli príchod manželov po sobáši do domu ženícha. Nasledovalo privítanie mladomanželov. Na prahu domu hodili svadobčania metlu, pričom mladomanželia mali možnosť ju buď zdvihnúť, alebo odkopnúť. „Keď metlu nevesta zdvihne, dáva na známosť, že sa prispôsobí domácnosti. Keď ju ale odkopne, je to signál, že si veru nenechá rozkazovať od nikoho. Keď metlu zdvihne ženích, už sa vie, že je pod papučou. Keď ženích metlu odkopne, znamená to, že bude ženu uctievať, a tým dáva znamenie všetkým, aby sa im do manželstva nestarali. Hneď na prahu domu,“ vysvetľovali maličké moderátorky predstavenia.
„Potom svatka podá mladomanželom med ako symbol ich budúceho spoločného sladkého života. V Kovačici nevesta vždy obdarúvala najmenšie detičky, súčasťou obradu bol aj tanec s mladou nevestou, pričom prvý ju požiadal o tanec družba. Všetci ostatní si tanec s mladou zaplatia. Posledným tanečníkom je ženích a v závere obaja prebehnú cez dlhý špalier, ktorý tvoria svadobčania, počas behu im títo uštedrujú čo najviac buchnátov. Verí sa, že čím viac buchnátov novomanželia dostanú, tým viac detí sa im narodí,“ usmiali sa krojované dievčatká a ukázali na kočík s bábätkom.
Detičky počas svadobnej hostiny povedali aj zopár veselých vinšov, tiež za patričného buchotania vareškami o plechové misky odprevadili starejšieho a kuchárky. Piešťancom zatancovali aj dve svadobné choreografie, nechýbal kačací tanec a odchod zo svadby.
Okolo divákov prechádzali mamičky či babičky z Kovačice a ponúkali ich rozmanitými svadobnými koláčmi, v druhej veľkej ošatke mali gazdinky smažené herovky. „To sú naše typické svadobné sladké čipsy. Robia sa zo slížikového cesta, ktoré nakrájame na pásiky, tie zavinieme a vysmažíme v horúcom oleji. Nakoniec pocukrujeme,“ vysvetľovala kovačická gazdinka.
Deťúrence boli milé a ich bezprostrednosť, s akou vystupovali, vylúdila úsmevy na tvárach Piešťancov. Staré svadobné piesne spievali našinci spolu s účinkujúcimi, odmeňovali ich potleskom a v závere si všetci zaspievali dnes už kultovú pieseň, ktorá nás Slovákov na Slovensku a ich – Slovákov vo Vojvodine – spája: „Ja som Slovák, ty Slovenska, daj mi rúčku…“ Na ostatok ešte účinkujúci pozvali všetkých divákov na ich vystúpenie do vojvodinskej Kovačice. Zaznel aplauz a výkriky: „Ďakujemééé!“
