Jozef Vojčiniak: Vtipy o blondínkach
Prečo vznikajú vtipy o blondínkach, o policajtoch alebo i lekároch? Na posledné dve sa dá nájsť vysvetlenie, sú nám až príliš na očiach. Ta prvá „blondínkovská“ kategória sa rodí možno i na základe situácie, ktorú som osobne zažil.
Udalosť mala predohru v podobe požiaru auta pred Café Kolonáda na Winterovej ulici. V čase, keď sa dotyčné auto samo od seba rozhorelo, hneď vedľa stál môj skromný maličký fiat. Našťastie, červeného kohúta privolaní hasiči skrotili rýchlo a okolitým vozidlám plamene nijako neublížili. Odniesli sme si to len v podobe zadymených štvorkolesových miláčikov. Čo mala umyvárka veľmi rýchlo vyriešiť.
A nakoľko bola už pokročilá hodina, nechal som si to na ráno. Do práce som si privstal a na cestu vyrazil o hodinu skôr ako zvyčajne v domnienke, že aj ak nejaké auto bude stáť predo mnou, hodina určite postačí. Po príchode jedno auto odchádzalo z umývacej linky, druhé práve vchádzalo. Tak som sa postavil na čakacie miesto a pozoroval.
Prvý vjazd auta veľkosti VW Golf znamenal jemné vrazenie do konzoly umývacej linky. Zaúradovala automatická ochrana a povypínala všetky bezpečnostné elektrické ističe. Auto zacúvalo, obsluha umyvárky ističe nahodila a nasledoval ďalší pokus. Kto už aspoň raz čistil štvorkolesového miláčika na strojovej umývacej linke, vie, že správne zastavenie auta signalizuje rozsvietenie červeného nápisu „STOP“. Prípadné korekcie si vypýta zelená šípka naznačujúca, či má vodič auto posunúť dopredu alebo naopak jemne cúvnuť.
Zdanlivo ľahká úloha, nie však pre vodiča auta predo mnou. Celkovo, a rátal som poctivo, až šestnásťkrát nasledovala jazda dopredu i dozadu. Nepomáhalo ani navádzanie personálu umývacej linky. Nie a nie sa trafiť s autom tak, aby červená stopka nepreblikla len na zlomok sekundy, ale ostala trvalo rozsvietená.
Za tú dobu sa nás pri bráne umývacej linky nazbieralo o troch viac a zúfalo sme pozerali, či ten úkon vodič už konečne zvládne. Keď po množstve neplatných pokusov auto na stopku zastavilo a zelené šípky sa nerozsvietili, zaznelo pološeptom, ale zborovo „yes“.
Po nekonečnej popojazdovej anabáze spoza volantu vystúpila pohľadná a usmievavá blondínka so slovami adresovanými obsluhe: „Asi to máte pokazené.“
Na záver síce starý, ale môj obľúbený. Na koleso auta s defektom pozerajú dve blondíny. Prvá sa pýta: „Je úplne prázdna?“ Druhá odpovedá: „Nie, len do polovice.“
