Mor neslobody sa šíri ľahko

Vtedy hitlerovská, dnes ruská bojmi opotrebovaná armáda svoj postup ukončila. Despotické režimy evidentne preceňujú svoje schopnosti. Útok Hitlera na Rusko a útok Putina na Ukrajinu má aj iné spoločné, ako je preceňovanie vlastnej sily. Tak ako v prípade útoku na Rusov v 1941 stáli pri nich západné demokracie a veľmi im to pomohlo, v prípade útoku Rusov na Ukrajinu stoja západné demokracie pri napadnutom národe a pomáhajú. Pomoc nie je predlžovanie vojny. Čím bude pomoc napadnutému štátu efektívnejšia, tým bude vojna kratšia.

Je však zopár slovenských politikov, ktorí nevedia rozoznať, kto je napadnutý a kto agresor, alebo to vedia až príliš dobre a stavajú sa na stranu agresora za ruské ruble. Slováci by však mali byť voči týmto proruským vojnovým štváčom a zároveň zradcom národa imúnni. Ukrajina bojuje za svoju slobodu tak, ako sme o ňu museli bojovať viackrát aj my.

Bojovali sme za slobodu pri osamostatňovaní sa od Rakúsko-Uhorska a zakladaní štátu Čechov a Slovákov. Bojovali sme za slobodu v Slovenskom národnom povstaní ako prejav odporu voči fašistickej diktatúre a vazalstvu k Hitlerovmu Nemecku. Vzopreli sme sa prostredníctvom Nežnej revolúcie v roku 1989 aj komunistickej diktatúre a vazalstvu k sovietskemu Rusku.

Posledné roky však fungovala proruská propaganda. Sociálne siete boli preplnené bohabojným, statočným a nadmieru proslovanským Putinom. Putin sa pre mnohých stal stelesnením konzervatívnych hodnôt. Hrádzou proti „teplošom“, liberálom, covidu, očkovaniu, Západu a nejakej akože dekadentnej spoločnosti, ktorá vraj ohrozuje Slovanov.

Celé je to, samozrejme, hlúposť a klamstvo. Putin je len bežný model diktátorského autokrata, ktorý rieši iba svoje nacionalisticko-mocenské záujmy a nejaký domotaný hejslováčisko je mu úplne ukradnutý. Hejslovákov potrebuje len na to, aby oslabovali spoločnosť a mocenské štruktúry Slovenska a demoralizovaná krajina by bola pre neho ľahšia korisť.

Naprieč históriou samostatnej slovenskej štátnosti máme vymoženosť slobody a slobodných volieb iba od roku 1993. A takáto vymoženosť má názov: liberálna demokracia. Liberálna demokracia je dekadentná len v očiach diktátorov. Mor diktatúry a neslobody sa rozšíri ľahko a pri moci sa bude držať aj za cenu krvavých obetí. Máme s tým historickú skúsenosť.

Jozef Vojčiniak