Svätá slávnosť v obci Banka bez procesie, ale zato s dúhou
Po celý deň chystali a zdobili veriaci z obce Banka vo štvrtok 16. júna oltáriky i Kostol svätého Martina na veľkú kresťanskú udalosť. Jej názov je slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi a jej súčasťou je nielen svätá omša, ale aj procesia.
Kňaz zvyčajne kráčava pod baldachýnom, v rukách nesie monštranciu s Kristovým telom, okolo seba má ľudí s rôznymi úlohami, ktorí zvonia, hádžu lupene kvetov zo svojich záhrad, incenzujú, (okiadzajú kadidlom), ďalší hrajú, spievajú. A všetci sa spoločne modlia počas niekoľkých zastavení pri nádherne vyzdobených oltárikoch. Na Banke boli v ten deň pripravené štyri. Štyri oltáre, štyri zastavenia.
Keď ku kostolu vo štvrtok podvečer mieril kňaz Ján Fábik, jeden z miništrantov ho upozornil na prichádzajúcu búrku. Víchrica sprevádzaná silným dažďom, ba až krupobitím práve v tom čase vyčíňala na Morave a blížila sa na západ Slovenska. „Bude – nebude procesia?“ pýtal sa miništrant kňaza. „Toto rozhodnutie necháme na Pána Boha,“ znela odpoveď mladého kaplána, ktorý v ten deň slúžil na Banke svätú omšu.
V kostole bolo plno ľudí, už pol hodinu pred omšou sa tam veriaci modlili. Postupne prichádzali v nádherných ľudových krojoch odeté dievčatá i ženy, v rukách si niesli prútené košíčky s lupeňmi kvetov. Krojovanky sa posadili do predných lavíc a za nimi postupne celé rodiny – muži, ženy ba aj deti. Svätá omša bola slúžená presne podľa zvyklostí. V modlitbách si príbuzní a farníci uctili pamiatku Magdalény Bédiovej, jej manžela a syna Petra. V kázni kňaz upriamil pozornosť na skutočnosť, že nik z nás by nemal čakať na pomoc Stvoriteľa bez toho, aby sa sám nepričinil o zlepšenie situácie, o ktorú prosí v modlitbách.
Pobožnosť plynula so spevmi, čítaním Slova Božieho, modlitbami, z chóru sa ozýval mohutný hlas organu a za oblokmi kostola sa spustil lejak. Do minútky boli ľudia, ktorí ostali vonku, mokrí do nitky. A tak o zrušení slávnostnej procesie, na ktorú sa všetci veriaci, kostolníci, speváci, organistka, miništranti, Dychová hudba Inovčanka, dobrovoľní hasiči a ďalší, ktorí sa na príprave slávnosti podieľali, rozhodol Pán Boh.
Zaslal výdatný dážď, ktorým pokropil záhrady i polia a prispel k bohatšej úrode. Kňaz sa riadil jeho vôľou a namiesto procesie zvolil adoráciu vnútri kostola. Takže vzdávanie úcty vzývaním, klaňanie, velebenie i samotné akty s kadidlom boli prostriedkom k vnímaniu prítomnosti Ježiša Krista v Oltárnej sviatosti, ukrytého v bielej hostii, vloženého v monštrancii. Búrka v ten deň nasmerovala ľudí do ich domovov skôr, než plánovali. A mnohí sa potom vďaka nej, keď opäť vyšlo slnko, tešili z nádhernej dúhy. Žeby Pán Boh ozdobil takýmto spôsobom oltárik pre všetkých?
