Takmer 300-tisíc občanov EÚ vyzýva našich ministrov k zastaveniu uvoľňovania GMO
Vďaka novej metóde gene drive môžu byť voľne žijúce druhy geneticky modifikované alebo úplne vyhubené.
Takmer 300-tisíc občanov Európskej únie v petícii žiada o zastavenie uvoľňovania geneticky modifikovaných organizmov (GMO) s génovým pohonom gene drive. Vďaka novej metóde genetického inžinierstva nazývanej génový pohon (gene drive) môžu byť voľne žijúce druhy geneticky modifikované alebo úplne vyhubené, a to s nepredvídateľnými dôsledkami pre ekosystémy a biologickú diverzitu. Minulý rok o to žiadalo aj 50 slovenských organizácií v spoločnom národnom liste. Občianska iniciatíva Slovensko bez GMO preto odovzdala tento týždeň túto petíciu štátnym tajomníkom ministerstva životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva. Informoval o tom Peter Sudovský z občianskej iniciatívy Slovensko bez GMO v tlačovej správe.
Génové pohony sa vyrábajú novou technikou genetického inžinierstva CRISPR-Cas. Ich úlohou je nanútiť ľuďmi zamýšľanú genetickú mutáciu do voľnej prírody. „Začína to v laboratóriu, kde vytvoria geneticky modifikovaných jedincov, ktorým je do genómu vložená táto technológia génového pohonu aj s požadovanou mutáciou, ktorú bude génový pohon šíriť medzi voľne žijúce jedince. Po uvoľnení do životného prostredia sa takto laboratórne modifikovaný jedinec začne krížiť s voľne žijúcimi druhmi a génový pohon spôsobí, že požadovaná mutácia sa začne dediť na všetkých potomkov z generácie na generáciu spolu aj so samotným génovým pohonom,“ uviedol Sudovský. To následne spustí genetickú reťazovú reakciu, ktorá sa zastaví, až keď jedinci cieľového voľne žijúceho živočíšneho alebo rastlinného druhu budú geneticky modifikovaní, alebo úplne vyhubení.
Použiť sa môžu na boj proti hmyzu prenášajúcemu choroby, inváznym druhom alebo takzvaným škodcom plodín. Génové pohony boli zatiaľ testované iba v laboratóriu. Výskumné konzorcium Target Malaria v západoafrickej krajine Burkina Faso chce po prvýkrát uvoľniť génové pohony do prírody. „Uvažuje s genetickou modifikáciou komárov, ktorá spôsobí, že samičie potomstvo voľne žijúcich jedincov bude sterilné, alebo sa budú rodiť len samci. Docieli sa to vypustením GMO komárov s génovým pohonom, ktorí majú párením preniesť túto modifikáciu na populáciu voľne žijúceho komára, ktorý prenáša maláriu a vyhubiť ju,“ doplnil Sudovský s tým, že to so sebou nesie riziká, ktoré nie sú preskúmané. Po vypustení do voľnej prírody totiž nie je možné génové pohony zastaviť, ani kontrolovať ich ďalší vývoj a šírenie.
Ak sa organizmy s génovým pohonom rozšíria, mohli by urýchliť už aj tak rýchle vymieranie druhov. „Je nebezpečné kráčať cestami technológií, ktoré nás vzďaľujú od prírody. Každé uvoľnenie génových pohonov môže mať nepredvídateľné a nezvratné následky pre opeľovače a potravinové siete. Navyše môžu ovplyvniť necieľové druhy a kvôli nepresnostiam technológie CRISPR-Cas spôsobiť neželané mutácie“ upozornila občianska iniciatíva s tým, že vypustené organizmy s génovým pohonom nebudú zaujímať hranice a môžu sa nekontrolovateľne šíriť. Medzi najväčších investorov do tejto technológie patrí vojenský výskumný priemysel, čo vedie k obavám zo zneužitia na biologické zbrane. Možné využitie génových pohonov je aj na programe 15. konferencie Organizácie spojených národov zmluvných strán Dohovoru o biologickej diverzite, ktorá sa má konať na jeseň v Číne. Členské štáty Európskej únie by podľa Sudovského mali vyhovieť petícii a k tejto technológii zaujať odmietavé stanovisko minimálne v podobe moratória.
sita, ilustr. foto Pixabay
