Bežný Slovák použije viac ako dvakrát toľko igelitových tašiek ako priemerný Európan

Bežný Slovák použije o 2,3-krát viac igelitových tašiek ako priemerný Európan, a to až 466 kusov za rok, tvrdí Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP). Obchodné prevádzky uvedú do obehu každý rok približne 100 miliárd igelitových tašiek. Väčšina z nich sa ale použije raz za zhruba 20 minút. V prírode sa rozkladajú stovky rokov a nikdy nezmiznú úplne. Hromadia sa v životnom prostredí, v telách živočíchov a aj nás, ľudí. O dôsledkoch používania jednorazových tašiek a o tom, ako ich nahradiť, bude posledná výzva z kampane Zatoč s odpadom SAŽP. Informovala o tom hovorkyňa SAŽP Michaela Pšenáková v tlačovej správe.

Jedným z krokov v boji proti plastovým taškám na Slovensku bolo ich spoplatnenie v roku 2018, čím spotreba klesla. Rezort životného prostredia uviedol s odvolaním sa na štatistiku Európskej komisie, že v roku 2019 to bolo priemerne 14 tašiek na osobu. Ich spoplatnenie však problém úplne nerieši a je potrebné hľadať alternatívne možnosti balenia nákupov.

„Za ideálnu náhradu nemôžu byť považované ani obľúbené bavlnené tašky, a to pre značnú uhlíkovú i vodnú stopu, ktorú nadobúdajú počas pestovania a spracovania bavlny. Ukázalo sa, že riešením nie sú ani tašky z takzvaných rozložiteľných (biodegradovateľných) plastov. Výskum vedcov z univerzity v Plymouthe porovnával rozklad kompostovateľných, rozložiteľných a klasických polyetylénových ‚igelitiek‘ v rôznych prostrediach. Kompostovateľné ‚igelitky‘ sú vyrobené z prírodných materiálov, ktoré sa prirodzene rozkladajú – z kukuričných a rastlinných škrobov a organických olejov. V mori sa rozložia za tri mesiace,“ informovala Pšenáková.

Vedci stále nedokážu odhadnúť, čo spôsobujú látky, na ktoré sa rozložia. Rovnako je dôležité vedieť, že na výrobu kompostovateľných igelitových tašiek je potrebná poľnohospodárska pôda, dodatková energia v podobe osiva, hnojív či pesticídov a ľudská práca. Rozložiteľné tašky sú vyrobené z umelých hmôt, ktoré by sa mali ľahko rozkladať v prírodných podmienkach. Sú z plastových polymérov a z prísad, ktoré majú kyslý charakter a za určitý čas začnú plast rozkladať. Rozložiteľné igelitové tašky dopadli pomerne nevyhovujúco v mori aj v pôde. Po 27 mesiacoch boli v pôvodnom stave, no trhali sa po vložení nákupu. „Aj výsledky tohto vedeckého výskumu podporujú fakt, že najlepší odpad je ten, ktorý vôbec nevznikne. A preto začnime od seba, nákupom bez zbytočných plastových obalov – igelitových vreciek a tašiek,“ uzavrela Pšenáková.