Štefan Luby: Desaťročie s Petrom Pflieglom
Jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej mikroelektroniky, ale hlavne nášho mesta, bol niekdajší riaditeľ podniku Tesla Piešťany, Peter Pfiegel. Výstavou v Elektrárni Piešťany si jej tvorcovia pred pár dňami pripomenuli nielen 60. výročie vzniku Tesly, ale tí, ktorí podujatie navštívili, si zaspomínali aj na jej riaditeľa.
Peter Pfiegel patril medzi osobnosti mikroelektroniky na Slovensku. Práve na internetovom portáli slovenskej mikrolektroniky si na nestora výroby polovodičových prvkov a integrovaných obvodov spomína okrem jeho dlhoročného súputníka, Piešťanca Vladimíra Áča, aj riaditeľ Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV), profesor Štefan Luby.
Moje spomienky na Ing. Petra Pfliegla, CSc., riaditeľa koncernového podniku Tesla Piešťany, spadajú do druhej polovice 70. a prvej polovice 80. rokov minulého storočia. Bol som vtedy pracovníkom Elektrotechnického ústavu SAV, v 80. rokoch zástupcom riaditeľa Centra elektro-fyzikálneho výskumu (riaditeľom bol akademik prof. Oldrich Benda) a od roku 1994 riaditeľom Fyzikálneho ústavu SAV. Ekonomika štátu strácala dych a stranícke orgány tlačili na vysoké školy a SAV, aby úzko spolupracovali s priemyslom v nádeji, že táto symbióza sa náležite oplodní.
Predseda SAV Vladimír Hajko, samozrejme s politickou podporou, forsíroval v akadémii vytváranie vedeckých centier a prof. Benda v jednom z nich spojil Elektrotechnický ústav SAV, Fyzikálny ústav SAV a Ústav merania SAV. Toto zoskupenie malo niekoľko aplikovateľných programov, ktoré sa rozvinuli s prispením tzv. realizačných funkcií, teda nových pracovných miest, ktoré sa do ústavov prideľovali po desiatkach. Najvýznamnejšie programy boli magnetické materiály pripravené rýchlym ochladením – kovové sklá, polovodičové súčiastky – optróny, Hallove sondy, výskum MOS štruktúr a spoľahlivosti kremíkových integrovaných obvodov, supravodiče – materiály, magnety, Josephsonove spoje, biolekárske prístroje – reflexometer Achillovej šľachy, merač náklonu veľkých konštrukcií – napr. reaktorov, moduly systému CAMAC a iné.
Mekkou, do ktorej sme chodili v súvislosti s úlohami z elektroniky a polovodičov, bola hlavne Tesla Piešťany, ale aj Tesla Rožnov či Tesla Elektroakustika Bratislava.
Peter Pfliegel a Oldrich Benda boli vekovo blízki absolventi EF SVŠT (narodení 1924 a 1926) a dobre si rozumeli. Benda oslovoval Pfliegla Peter a Pfliegel Bendu súdruh akademik, len výnimočne Oldrich. Ale toto vzdanie úcty neústilo do občas očakávanej podpory odvážnych návrhov, ktoré Benda produkoval. Pfliegel, človek praxe, zakotvený v realite, dokázal nereálne nápady rýchlo uzemniť. Ale keď ho niečo zaujalo, nechal hneď niekoho zavolať, napríklad Alojza Slovíka, Vladimíra Áča či iných, a poveril ich úlohami.
Sedávali sme v presvetlenej riaditeľni na prvom poschodí centrálnej budovy Tesly v jej novom, na tú dobu veľkolepom areáli, v ľahkých bielych kreslách. Čakanie na Áča využil Benda na to, aby sotto voce pripomenul, že to je ten jeho Áč, on ho vychoval. Takto sa všeličo dohodlo. Aj vznik detašovaného oddelenia fyzikálnej elektroniky SAV v Piešťanoch (riaditeľ Milan Ožvold). Keď sme odchádzali, pýtam sa Slovíka, či sa zámer podarí. „Neboj sa, náš starý je ako laser, prepáli všetko,“ bola odpoveď. Pravý opak rokovaní, ktoré Benda radil do kategórie „poradzme še, že by z teho nic nebulo“.
Peter Pfliegel bol členom neoficiálneho klubu riaditeľov elektrotechnických podnikov v bývalom Česko-Slovensku, vedel kde, čo a ako vybaviť, a aj keď sa stal riaditeľom podniku na výrobu súčiastok, v jeho uvažovaní mala vždy miesto koncovka. Bolo to dedičstvo jeho pôsobenia v Kolíne a na Orave, ako o tom píše Áč. Spolupráca s Teslou nakoniec vyústila do polovodičového Oskara – CCD kamery. Domnievam sa, že spolupráca s Teslou bola obojstranne užitočná, ale je mi jasné, že v zmysle PR a obhajoby svojej existencie a potrieb z nej pred rokom 1990 vyťažila omnoho viac akadémia.
Vladimír Áč píše, že Ing. Pfliegla nikdy významnejšie neocenili. Tu treba, samozrejme, uvažovať v kategórii štátnych vyznamenaní. Rozličné diplomy a medaily kolovali medzi inštitúciami hojne a mali často charakter výmenného obchodu, ako nám to vysvetľoval jeden asistent v politickej ekonómii: „Tri ovce za dve kamenné sekery.“ Na tej vyššej úrovni bolo treba rozvinúť diplomaciu a zapojiť známosti, ako aj dnes, a na to zrejme Peter Pfliegel nebol stavaný. Po roku 1990 sa tieto vyznamenania aj tak dostali do kategórie „odviatych vetrom“, ale spomienky na pracovitého, energického a slušného človeka ostanú.
Štefan Luby, upravila Viera Dusíková
Za sprostredkovanie článku srdečne ďakujeme Rudolfovi Kinderovi, nadšenému a neúnavnému propagátorovi slovenskej mikroelektroniky!
O autorovi článku
Prof. Ing. Štefan Luby, DrSc., Dr. h. c.
Štefan Luby (1941) vyštudoval fyziku tuhých látok a jadrovú fyziku na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave u prof. J. Krempaského. Zahraničné pobyty absolvoval na Univerzite Salento, Univerzite Syrakúzy (USA), Univerzite v Čibe-Tokio a na Univerzitách v Bielefelde a v Štuttgarte (ako hosťujúci profesor Nadácie Alexandra von Humboldta). Pôsobil na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach a v Elektrotechnickom a Fyzikálnom ústave SAV. Oblasti výskumu: amorfné polovodiče, monolitické a hybridné integrované obvody – spoľahlivosť a efekt elektromigrácie, kovové multivrstvy pre rtg zrkadlá a štruktúry s efektom obrovskej magnetorezistencie, nanočasticové senzory plynov. Získal deväť patentov.
