Tibor Hlobeň: Ako chutí moc
Desať rokov som strávil v politike. Dnes sa mi z toho dvíha žalúdok, ale v tých časoch niekde na úrovni sivej myšky, balansujúcej medzi okresnými a krajskými štruktúrami, som bol priďaleko ku korytu, ale dosť blízko k podaktorým mladým talentovaným politikom s neprekonateľnými zásadami a istotou, že dokážu ako v Mojžiš v onom biblickom príbehu Izraelitov previesť svojich voličov suchou nohou cez more problémov k prosperite.
Zažil som i víťazstvo jedného z nich a postupné pričuchávanie k moci budúceho „Lenona“. Rok, dva ostal obklopený myšlienkovo seberovnými a nedbal na supov, krídlami hlučno búchajúcimi na okná rezidencie. Vedeli, že raz musí vyjsť, či už na konferenciu, alebo prestrihávanie pásky a na túto šancu čakali ako spomínané vtáky na mrcinu. Aj sa stalo. Kým volebný štáb makal na jeho programe, Lenon sa čoraz častejšie vytrácal z kancelárie a venoval sa stretnutiam na „úrovni“.
Vďačne počúval chvály na svoju neskorumpovanosť i obdiv nad tým, že nepodľahne záškodníkom, ktorí sa votreli už aj do jeho tímu. S pocitom narastajúcej viery vo vlastné sily a neomylnosti pri čoraz redších návštevách kancelárie so zvrašteným čelom počúval kritiku na zmeny postojov od spolupracovníkov. V médiách sa čoraz častejšie nechal počuť, ako ho vyčerpávajú boje so záujmovými skupinami, podkopávajúcimi jeho snahu o reformy s jediným cieľom, zdiskreditovať ho!
Supi si treli krídla od radosti, plán A sa vydaril, treba pritvrdiť! Na stole Lenona sa objavil anonym, nazývajúci jeho najbližších spolupracovníkov zradcami. „Prišiel čas na personálne zmeny,“ povedal si víťaz volieb, „však títo príštipkári ma od závisti hádam aj zničia!“
O pár mesiacov supi už nemuseli búchať krídlami na okná, v parádnych oblekoch chodili priamo do kancelárie Lenona v úlohe jeho poradcov. A dôkladne sa o neho starali, pomaly mu ani na toaletu nedovolili zájsť samému, čo ak by tam číhal záškodník. Víťaz postupne prestal vnímať realitu, žil vo virtuálnom svete svojej dokonalosti, predkladanej v starostlivo pripravených denných správach o znižovaní nezamestnanosti, vstupe zahraničných investorov a, samozrejme, neustálom raste životnej úrovne obyvateľstva.
Najprv obyčajný talentovaný politik, potom víťaz a nakoniec Lenon zrazu sedel vo vlaku, z ktorého sa nedalo vystúpiť a podpisoval všetko, čo mu jeho supi – široký a pórovitý už od počiatku nosili.
