Piešťanská rodáčka Petrikovičová chytila druhý dych
Karin Petrikovičová je späť. Po návrate do bazéna túži slovenská paraplavkyňa, ktorá pochádza z Piešťan, aj po účasti na paralympiáde v Paríži 2024.
Členka bratislavského klubu Dolphins bola na paralympiáde v Pekingu 2008 ako štrnásťročná najmladšou členkou našej výpravy. O osem rokov v Riu 2016 zasa jedinou paraplavkyňou v tíme. Ešte o rok neskôr – na MS 2017 v Mexico City – vo svojej obľúbenej znakárskej stovke atakovala popredné priečky – skončila piata. Potom sa jej však plávanie zunovalo a na pár rokov vyliezla z vody. Netušiac, že sa do súťažného bazéna znovu vráti.
„Potrebovala som odstup. Zariadiť si život aj inak. Dovtedy som sa venovala len plávaniu a bola som už z neho unavená. Veď som plávala od deviatich rokov. V kuse, väčšinou trojfázovo,“ spomína na vtedajší dôvod ukončenia kariéry v súčasnosti 28-ročná rodáčka z Piešťan.
Dnes pláva zrakovo znevýhodnená Petrikovičová súťažne znovu. Ba čo viac, na nedávnom Svetovom pohári v Berlíne si bez väčších problémov vyplávala účasť na júnovom svetovom šampionáte na portugalskom ostrove Madeira. Na 100 m znak, 100 m voľný spôsob aj v krauliarskom šprinte (50 m vsp.). „Potešilo ma to, ale presne preto som do Berlína išla,“ teší sa vyučená masérka, ktorá sa civilnému povolaniu venuje stále. Popri tvrdom tréningu.
A čo Petrikovičovú presvedčilo, aby sa do bazéna vrátila? „Tánička Blattnerová. Keď trénovala na paralympiádu do Tokia, poprosila ma, či by som jej nerobila sparring. Aby nebola na tréningoch sama. Spočiatku som nepredpokladala, že z toho bude môj súťažný návrat, ale tréneri ma presvedčili. A dobre urobili. Dnes som im za to vďačná. Chytila som druhý dych a znovu som veľmi namotivovaná,“ priznáva naša vicemajsterka sveta.
Z MS má tri medaily a cenné kovy si dokázala vyplávať aj na majstrovstvách Európy. Len tie paralympijské – napriek trom účastiam – viseli zatiaľ privysoko. V Pekingu 2008 skončila na sto metrov znak šiesta, o osem rokov v Riu v rovnakej disciplíne piata. „V Brazílii mi tá medaila uletela. Škoda, že ma pred paralympiádou reklasifikovali,“ spomína Karin.
Plávanie eviduje v kategórii zrakovo znevýhodnených tri kategórie – S11 (úplne nevidiaci), S12 (ťažšie znevýhodnenie), a S13 (ľahšie znevýhodnenie). Petrikovičová, ktorá trpí nedokrvovaním ciev na sietnici, bola pred paralympiádou v Riu ešte v dvanástke, no krátko pred začiatkom hier ju presunuli do trinástky, kde je konkurencia väčšia.
Pri zrakovo znevýhodnených je presúvanie bežným javom. Choroba sa v ich prípade neustále vyvíja. „Naučila som sa s tým žiť, veď ju mám od piatich rokov. Občas si nevšimnem schod, občas stĺp. Prognóza znie, že sa choroba bude mierne zhoršovať, ale dá sa s tým žiť,“ nechce si Petrikovičová kaziť život nepríjemnou diagnózou. Práve naopak. Už Svetový pohár v Berlíne si užívala naplno. Znovu v kategórii S12, kam ju po zdravotnej reklasifikácii v Berlíne lekári opäť zaradili. „Začalo sa to patáliou. Hneď pri prvých pretekoch mi praskli plavky, ale dobre to dopadlo,“ smeje sa naša reprezentantka. „V Berlíne som sa nakopla. Teraz už budem len dolaďovať formu, aby to v júni na Madeire dobre dopadlo.“
A čo by Karin na portugalskom ostrove počas MS potešilo najviac? „Určite vybojovať si znovu finále. A namotivovať sa do ďalšieho tréningu. Rada by som si zaplávala aj na paralympiáde v Paríži 2024.“
Ak sa jej to podarí, bola by to už jej štvrtá paralympijská účasť. Za drinu, akú dobrovoľne v bazéne v súčasnosti podstupuje, by to bola určite zaslúžená odmena.
zdroj: paralympic.sk
