V múzeu predstavili najnovšie knihy o letectve
Knižky, cez ktoré spoznáte minulosť Piešťan. Takýto názov nieslo podujatie, ktoré sa uskutočnilo vo štvrtok 21. apríla v hlavnej expozícii Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch. V rámci neho priblížili dve publikácie týkajúce sa letectva kúpeľného mesta, ktoré múzeum vydalo počas pandemického obdobia.
Civilné letisko Piešťany
Prvou prezentovanou bola kniha Civilné letisko Piešťany autora Mariána Koricinu, ktorý sa na podujatí aj zúčastnil. V úvodných častiach knihy sú uvedené základné údaje o letisku a fakty z dejín letectva vo vzťahu k udalostiam spojeným s letectvom, ktoré sa konali či udiali priamo v Piešťanoch. Nasledujú pasáže venované väčšiemu rozvoju letectva, ktorý je spojený na Slovensku, ale i v Piešťanoch s obdobím prvej Československej republiky. V Piešťanoch je spojený so zriaďovaním civilnej leteckej dopravy medzi Prahou a Bratislavou. Mimoriadne významné bolo umiestnenie leteckého pluku č. 3 z Nitry do Piešťan v rokoch 1926 až 1928.
I keď je kniha venovaná civilnému letisku, ako prvé vzniklo v Piešťanoch vojenské letisko. Bolo veľmi dôležité pre rozvoj letectva a civilnej leteckej dopravy, pre ktorú mala veľký význam taktiež návštevnosť kúpeľov klientelou zo zahraničia. Civilný význam letiska súvisí so vznikom Masarykovej leteckej ligy a etablovanie propagačnej letky MLL v Piešťanoch v roku 1930.
Od roku 1933 sa tu etablovala civilná letecká preprava osôb, najskôr len pokusne na trase Piešťany – Bratislava (Letisko Vajnory). V polovici a druhej polovici 30. rokov 20. storočia sa tu konali prvé letecké dni. Do tohto obdobia spadá aj rozvoj civilnej leteckej dopravy. Piešťany boli začlenené do leteckých trás Bratislava – Užhorod (cez Piešťany a Košice), Piešťany – Zlín – Brno, neskôr trasa Praha – Piešťany – Košice – Užhorod – Kluž – Bukurešť.
V ďalšej časti je zachytená história civilného letiska v druhej polovici 20. storočia. Po rušení leteckých liniek sa v rokoch 1959-1960 prevádzka obnovila a Piešťany boli medzipristátím na linke Budapešť – Praha. Od roku 1960 fungovala linka Piešťany – Bratislava – Praha a späť.
Autor poskytuje aj množstvo cenných informácií o ľuďoch, ktorí pracovali na letisku na rôznych pracovných pozíciách, o postupnom budovaní a modernizovaní letiska a jeho technického vybavenia.
V druhej polovici 60. rokov 20. storočia boli veľmi úspešné charterové lety do Popradu spojené s výletmi do Vysokých Tatier. Od 60. rokov, v rámci spolupráce medzi piešťanskými kúpeľmi a Československými aerolíniami, boli kúpele propagované v zahraničných zastúpeniach ČSA.
Množstvo informácií je o typoch lietadiel, ktoré zabezpečovali dopravu na leteckých linkách či pristáli v Piešťanoch, o počtoch cestujúcich a významných či menej významných udalostiach a živote na letisku i organizačných zmenách v rámci vývoja civilnej leteckej dopravy v Československu. Mimoriadny, čo sa týka počtu cestujúcich, bol rok 1969, keď počet prepravených pasažierov dosiahol takmer 44-tisíc osôb.
V poslednom desaťročí pred novembrom 1989 sa infraštruktúra letiska opäť modernizovala (nový svetelný systém, prístavba hangáru, výstavba inžinierskych sietí). Po Nežnej revolúcii sa postupne menili politické, spoločenské, ekonomické i štátoprávne podmienky a okolnosti. V roku 1991 bolo letisko vyhlásené za medzinárodné. Postupne sa rekonštruovali a modernizovali budovy.
Autor predkladá informácie o zamestnancoch letiska, letové poriadky, údaje o spoločnostiach, ktorých lietadlá sem lietali, informácie o fungovaní letiska v rámci aktívneho cestovného ruchu a ako výhodné dopravné spojenie aj pre kúpeľných hostí.
V roku 2001 sa aj civilného letiska a jeho fungovania dotklo zrušenie vojenskej leteckej základne v Piešťanoch. V roku 2003 sa letiská transformovali na akciové spoločnosti. O rok neskôr vo vojenskej časti letiska začalo fungovať Vojenské historické múzeum. Od roku 2006 sú akcionármi spoločnosti Letisko Piešťany, a. s., Trnavský samosprávny kraj, Mesto Piešťany a štát. Investovalo sa do modernizácie bezpečnostného systému letiska, rozširovali sa kapacity odletového terminálu, predlžovali sa rolovacie dráhy. V rokoch 2007-2010 sa na letisku konali Národné letecké dni.
V dôsledku celosvetovej krízy v rokoch 2008 a 2009 poklesom prepravených cestujúcich a neinvestovania sa systémy letiskovej štruktúry dostali na hranicu životnosti. Finančné problémy pokračovali aj v ďalšom období. Uskutočňovali sa rokovania s cestovnými kanceláriami, hľadanie strategického investora, no napriek tomu klesal počet cestujúcich.
Autor podrobne zachytil i hroziacu likvidáciu spoločnosti Letisko Piešťany, ktorú pripravilo jeho vtedajšie predstavenstvo. Záverečné dve rozsiahle časti knihy sú spracovaním histórie leteckej meteorologickej stanice v Piešťanoch a histórie aeroklubu, resp. športovej leteckej činnosti v Piešťanoch.
Publikácia je komplexné dielo, v ktorom autor zhromaždil množstvo mimoriadne zaujímavých a unikátnych údajov. Informácie, ako aj rôzne obrazové materiály získal v dlhom časovom období, mnohé veci pozná zo svojho pôsobenia na letisku, mnohé získal od pamätníkov a taktiež z dokumentov, ktoré sa do dnešných čias nezachovali.
Letka 13
Kniha Letka 13 – Najúspešnejšia slovenská stíhacia letka v histórii (1939-1944) od znalca leteckej histórie Stana Bursu prináša ucelený pohľad na doteraz tabuizovanú a prehliadanú tému pôsobenia slovenského stíhacieho letectva v čase druhej svetovej vojny. Venuje sa anabáze slávnej letky 13 od jej vzniku v roku 1939, cez nasadenie na východnom fronte, presun na Slovensko k obrane jeho vzdušného priestoru až po jej tragický zánik v roku 1944, ako aj následnému pôsobeniu niektorých jej príslušníkov v Slovenskom národnom povstaní.
Kniha opisuje život príslušníkov letky objektívnym pohľadom bez ideologizujúceho balastu. Veľkým prínosom je aj jej ucelený zoznam stíhacích pilotov letky i s ich životopisnými medailónmi. Kniha navyše zachytáva osudy iných príslušníkov, ktorí pôsobili s letkou 13. Boli to kuriéri, protilietadloví delostrelci, mechanici a ďalší.
Za Balneologické múzeum sa na príprave oboch publikácií podieľal historik Andrej Bolerázsky, ktorý štvrtkovú prednášku i viedol. Obe knihy sú k dispozícii v hlavnej budove múzea.
zdroj: texty Vladimíra Krupu