Zlatý rímsky prsteň sa vrátil do múzea k veciam majiteľky
Do zbierky Balneologického múzea v Piešťanoch pribudol špičkový nález – zlatý prsteň z doby rímskej – bohato zdobený šperk, odliaty z kvalitného 23-karátového zlata. Je dozdobený dobovým rytím a filigránom s vloženým masívnym granátom a štyrmi priehľadnými kameňmi. Má nevyčísliteľnú predovšetkým historickú a umeleckú hodnotu.
Múzeum ho v decembri minulého roku odkúpilo od potomkov tehliara, jeho nálezcu z roku 1933. Spolu s robotníkmi ho objavil pri ťažbe hliny v blízkosti obecnej tehelne v Krakovanoch-Strážoch. Tehliarski robotníci natrafili na veľmožský hrob s kostrou ženy z doby rímskej, ozdobenej šperkmi. Okolo pochovanej boli poukladané rozličné predmety. Cennejšie, zo zlata a striebra, si nechali a ďalším z ich hľadiska menej hodnotným zo skla, keramiky a bronzu, nevenovali pozornosť. „Časť nálezov potom zachránili členovia Piešťanskej muzeálnej spoločnosti – Václav Vlk, Imrich Winter a pražský archeológ Jiří Neustupný. Zaradili ich do archeologickej zbierky piešťanského, dnešného Balneologického múzea,“ uviedol jeho riaditeľ Vladimír Krupa.
Po viac ako osemdesiatich rokoch sa tak jeden z najvzácnejších predmetov dostal do múzea. Je vystavený v archeologickej expozícii so súborom nálezov z veľmožského hrobu objaveného roku 1933 – lebkou ženy, nosiacej prsteň, zlatou sponou, striebornými sponami, ostrohami, nožničkami, lyžičkou a sitkom i súborom sklených rímskych nádob, keramickou nádobou, kosteným hrebeňom a predmetmi z bronzu – kotlíkom, misou, naberačkou a cedidlom. „Šperk je bezpochyby unikátny nielen v rámci Slovenska,“ dodal V. Krupa.
Klenot zhotovili zruční majstri pravdepodobne na našom území, označovanom ako Barbarikum či územie Kvádov. Podľa datovania hrobu pochádza z konca tretieho až štvrtého storočia nášho letopočtu z doby rímskej. Jeho nositeľka mala nepochybne významné postavenie vo vtedajšej germánskej spoločnosti na území Slovenska, kde šperky tohto druhu neboli veľmi rozšírené. Odborníci sa domnievajú, že mala na krku aj zlatý nákrčník, ale nálezcovia ho podľa dobových archívnych prameňov rozlámali a jednotlivé časti si rozdelili.
Balneologické múzeum chystá už začiatkom marca s obcou Krakovany prezentáciu, kde okrem prsteňa predstavia verejnosti aj novú publikáciu s názvom Bohaté hroby z doby rímskej z Krakovian-Stráží. Jej autori V. Krupa, Marián Klčo a spoluautori Ján Tirpák a Ľudmila Ilášová zostavili naozaj lahôdku pre milovníkov archeológie a histórie.
Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 6, ktoré je v predaji od 9. februára.
