Chýbajú vám vaši okrídlení susedia? Nebojte sa, ešte priletia.
Astronomická jar so sebou priniesla príjemné, teplé počasie. Mnohí preto očakávali, že nastane vrchol jarnej vtáčej migrácie. Ten však zatiaľ neprišiel. Migranti na dlhú vzdialenosť sa presúvajú najčastejšie zo subsaharskej Afriky medzi kontinentmi, často prekonávajú aj moria. V čase, keď zimovisko opúšťajú, nie sú vtáky schopné rozoznať, aké počasie prevláda v ich hniezdisku. Ovplyvňujú ich aktuálne klimatické podmienky v Afrike a potrebujú priaznivé vzdušné prúdy, ktoré podporia ich let.
„Návrat mnohých migrantov sme už na Slovensku zaznamenali, stále však neprilietajú v takých počtoch, na aké sme zvyknutí počas vrcholiacej migrácie. Všimli si to aj bežní ľudia, ktorí čakajú na svojich operených susedov a začínajú byť znepokojení. Ide však o jav, ktorý sledujeme v celej Európe. Predpokladáme, že väčšina migrujúceho vtáctva potrebuje lepšie podmienky, napríklad výhodnejšie prúdenie vzduchu. O tom, čo všetko ovplyvňuje vtáčiu migráciu, vieme stále pomerne málo. Navyše, významné zmeny klímy v posledných desaťročiach preukázateľne vplývajú aj na fenomén vtáčieho putovania,“ informuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Jarná migrácia je preukázateľne rýchlejšia než jesenná, vtáky sú poháňané inštinktom, hormónmi, ‚túžbou‘ po rozmnožovaní a výchove mláďat. Zaznamenaný bol už prílet prvých lastovičiek či bocianov alebo dokonca orlov krikľavých, ktorých zimoviská sú v južnej Afrike. Stále čakáme na prvé trsteniariky, sedmohlásky, mucháriky či sokoly červenonohé (kobcovité). Intravilány našich miest sú hniezdiskom pre viac ako 50 druhov vtákov, z toho je viac ako polovica sťahovavých. Predstava sterilného a pre vtáctvo nehostinného životného priestoru už dávno nie je realitou. Najmä vegetácia parkov, záhrad či cintorínov pôsobí ako magnet,“ hovorí Slobodník.
„Jar je zároveň obdobím, keď je možné vtáctvo veľmi dobre pozorovať. V úvodných fázach hniezdneho procesu sa mnohé druhy správajú veľmi nápadne. Samce vábia samičky hlasným volaním, ony odpovedajú, a spravidla aj samice vyberajú miesto a stavajú hniezdo. Dravce predvádzajú typické svadobné lety, obhajujú svoje teritóriá a dávajú výrazne najavo, že si už tú ‚svoju‘ lokalitu vybrali,“ uvádza Slobodník.
„Aj keď vtáctvo môžeme pozorovať počas celého dňa, vo všeobecnosti platí, že najaktívnejšie sú vtáky zavčas ráno, medzi šiestou a ôsmou. V mestskom prostredí začínajú so spevom niektoré druhy dokonca skôr ako ich ‚súkmeňovci‘ v lese. Dôvodom je ranná dopravná špička, ktorú musia ‚prekričať‘. Ako úplne prvé počujeme už nadránom drozdy plavé a čierne, tiež žltochvosty. Naopak, neskôr so spevom začínajú pinkovité vtáky, napr. pinka, kanárik, stehlík obyčajný či stehlík konopiar a početne aj zelienka obyčajná. V meste sú tiež typické skoršie začiatky hniezdenia a neskoršie ukončenie hniezdnej sezóny, napríklad hrdlička záhradná dokáže zahniezdiť až šesťkrát v rámci jedného roka,“ uzatvára Slobodník.
Doplňujúce informácie
Mnohé vtáčie druhy si na ľudí zvykli natoľko, že úplne opustili svoje niekdajšie prostredie a vyskytujú sa výlučne v blízkosti človeka. Podľa toho dostali vo vedeckom mene prívlastok „domový“ – napríklad vrabec, žltochvost, lastovička, alebo „záhradný“ – napríklad hrdlička.
Typickými obyvateľmi miest a obcí sú so svojím „hrkútaním“ hrdlička záhradná či holub hrivnák. Výrazným krikom na seba upozorňujú straky, vrany, kavky, havrany. Spomedzi dravcov je najčastejšie počuť sokola myšiara (s obľubou v mestách hniezdi), v blízkosti lesného prostredia špecifické kvílenie myšiaka lesného. V mestskom aj dedinskom prostredí poteší trasochvost biely, neskôr belorítky a dážďovníky, v živých plotoch penice čiernohlavé a popolavé, vrabce domové aj poľné, v rôznych škárach a dutinách škorce. Roztomilým vzhľadom zaujmú pipíšky chochlaté (s chocholom na hlave).
Mesto si v poslednom čase obľúbilo čoraz viac vtákov aj na hniezdenie. Príkladom je plachý lesný druh, sojka obyčajná, ktorá dnes hniezdi vo väčších mestách. Naopak, výhradne v intraviláne nájdeme ďatľa hnedkavého, ktorý sa lesu vyhýba. Z lesa prilietajú miesto navštíviť aj brhlíky či žlny zelené.
Zaujímavým fenoménom je i dážďovník skalný. Podľa druhového názvu má silný vzťah k skalnému prostrediu. Od roku 2021 ho evidujeme ako hniezdiča aj na Slovensku, keď bolo dokázané jeho hniezdenie v intraviláne Michaloviec. Na hniezdenie využil nevyužívaný objekt v mestskom prostredí na východe Slovenska, čo opätovne potvrdzuje silnú schopnosť vtákov prispôsobiť sa mestskému prostrediu.
Z dravcov je typická synantropizácia na mestské prostredie aj v prípade sokola sťahovavého. U nás hniezdenie v meste doposiaľ zaznamenané nebolo, čo však neplatí pre susednú Českú republiku, kde hniezdi na vysokých budovách či vežiach komínov aj vďaka intenzívnemu búdkovému programu viac ako 20 párov.
