Zomrel akademický sochár Ladislav Sulík

Narodil sa 11. októbra 1946 v Piešťanoch. Najprv študoval na lesníckych školách v Trenčianskom Jastrabí a v Liptovskom Hrádku. Svoj výtvarný talent začal viac rozvíjať počas základnej vojenskej služby. Vyštudoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a v talianskej Perugii na Academia di Belle Arti „Pietro Vannucci“. Prvé obrazy s prírodnými motívmi sú z prostredia Tatier a od roku 1988 maľuje i poľovnícky motív. Venuje sa maliarskej a sochárskej tvorbe. Realizoval viacero diel do interiérov administratívnych kultúrno-spoločenských a zdravotníckych budov. Jeho diela sa nachádzajú tiež v súkromných zbierkach doma i v zahraničí (Taliansko, Nemecko, USA, Belgicko…).

Ladislav Sulík bol členom Slovenskej výtvarnej únie – spoločnosť voľných výtvarných umelcov. Pri príležitosti životného jubilea sa v roku 2006 uskutočnila výstava jeho diel v KSC Fontána. V roku 1998 bol vo foyeri domova mládeže Hotelovej akadémie Ľ. Wintera odhalený obraz Ľudovíta Wintera od L. Sulíka. V roku 2011 pri príležitosti umelcových 65. narodenín sa v Múzeu vo Sv. Antone konala autorská výstava jeho obrazov pod názvom Tajomstvá prírody. V Piešťanoch je autorom výtvarného riešenia a osadenia pamätníka Ivana Stodolu (1992). Známy je aj jeho kameň venovaný partnerskému mestu Heinola umiestnený neďaleko Hudobného pavilónu v mestskom parku. Svoje diela vystavoval viackrát na Soche piešťanských parkov.

Umelecký priestor na Nálepkovej

Na Nálepkovej ulici, neďaleko hotela Magnólia, vznikol z bývalej garáže v budove, ktorá je kultúrnou pamiatkou, umelecký priestor venovaný akademickému sochárovi a maliarovi Ladislavovi Sulíkovi. Hoci pre vážnu chorobu už niekoľko rokov netvoril, Piešťanci mali možnosť v týchto priestoroch pozrieť si prierez jeho profesionálnej tvorby.

Ak by sme si v nich Ladislava Sulíka domysleli, asi by sedel a maľoval čosi na plátno, možno sekal akúsi sochu. Mal by čerstvo namiešané farby, na hlave svoju typickú baretku a výraz renesančného maliara. Zabával by okoloidúcich svojimi príhodami zo štúdií v Taliansku alebo spomienkami na lesnú zver, hory a prírodu, ktoré maľoval tak vierohodne a strhujúco. Aj preto tento priestor nie je galériou, tobôž nie obchodom, ale miestom, kam človek mohol prísť pokochať a „zohriať”. Sulíkove plátna totiž vyžarujú teplo a sú priam upokojujúce. Len zopár jeho diel je na predaj a inštalácie sa budú obmieňať tak, aby z času na čas dostal interiér ateliéru iný vzhľad.

„Z jeho diel je cítiť, čo ho počas profesionálnej umeleckej tvorby ovplyvňovalo. Ako každý umelec aj on mal svoje obdobia. Bol veľmi citlivý na prírodu. Ako dospievajúci chalan bol Laco na škole v Liptovskom Hrádku. Vyštudoval lesnícko-drevársku školu a príroda mu učarovala. Chodil liezť do Vysokých Tatier, obdivoval hory a ich tajomno. Aj preto často nájdete v jeho obrazoch hmlu. Hru svetla a hmly premietal do svojej tvorby,” objasňovala ešte minulý rok v rozhovore pre Piešťanský týždeň manželka umelca Eva Sulíková, s ktorým sa zoznámila práve v Piešťanoch. Už vtedy v ňom cítila talent.

Tvoril v Bzinciach i v Piešťanoch

„Chcel ísť študovať maľbu, ale tam sa dostať nedalo, preto išiel na sochu. Za socializmu sa bez patričného titulu a akademického vzdelania tvoriť nedalo, nedostali ste sa totiž k zákazkám. Ako čerstvý absolvent spolupracoval aj so známym slovenským sochárom Tiborom Bártfayom. Neskôr sa začal viac venovať maľbe. Spolu sme sa zázrakom dostali aj do Talianska, kde Ladislav študoval na Academii di Belle Arti Pietro Vannucci v Perugii,” pokračovala E. Sulíková.

Krajina jedinečných výtvarných umelcov ovplyvnila jeho tvorbu a obohatila ju o farebnosť i akýsi „antický rozmer”. Ku koncu bohatej umeleckej kariéry, ktorá bola aj plná odriekania a finančnej neistoty, sa Sulík začal venovať skôr abstraktnej a improvizačnej maľbe. Tvoril v kúrii v Bzinciach pod Javorinou i v Piešťanoch. Obdobnú zbierku jeho tvorby nájdete aj v Hoteli Hubert v Gerlachove.

Socha Mladosť na Kúpeľnom ostrove

Sulíkove diela sú zastúpené v zbierkach slovenských prezidentov, Úradu vlády SR aj bývalého pápeža Jána Pavla II. „Tomu venoval motív poľských Tatier s goralským krížom,” opisuje pani Sulíková. „Manželove obrazy sa nachádzajú aj v galériách, múzeách a v súkromných zbierkach na Slovensku, v Taliansku, USA, Belgicku, Švajčiarsku i vo Francúzsku.“

Poslednú výstavu s názvom Prítomnosť času mal Sulík v roku 2016 v priestoroch niekdajšej Mestskej galérie Fontána pri príležitosti 70. narodenín. Svoje diela viackrát vystavoval i na Soche piešťanských parkov. Jediným dielom, ktoré v parku zostalo dodnes, je socha Mladosť na Kúpeľnom ostrove pred hotelom Balnea Palace.