Prečo skončila piešťanská krasokorčuliarka M. Simančíková?
V stredu sa začínajú v Bratislave majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní. V ženskej kategórii nás bude reprezentovať v USA žijúca Nicol Rajičová. Už aj preto, že jej najväčšia súperka spred dvoch rokov, Piešťanka Monika Simančíková, už vyše roka nesúťaží a nečakane skončila s aktívnou činnosťou.
Len 20-ročná Monika bola pred pár rokmi najväčšou nádejou slovenského krasokorčuľovania. Bola víťazkou spoločných ženských majstrovstiev Slovenka, Česka a Poľska, štartovala na dvoch juniorských i seniorských majstrovstvách Európy. Jej najväčšími úspechmi bolo tretie miesto na Európskom olympijskom festivale v roku 2011 v Liberci a 17. miesto na seniorských majstrovstvách sveta 2013 v kanadskom Londone. Vďaka nemu vybojovala pre Slovensko miestenku na Zimné olympijské hry (ZOH) 2014 do Soči.
Keďže od začiatku olympijskej sezóny prenasledovali M. Simančíkovú zdravotné problémy, napokon išla na olympiádu N. Rajičová, hoci nesplnila všetky požadované kritériá. „S odstupom času je to pre mňa stále asi najhoršia spomienka na celú kariéru. Bola to veľká rana pod pás, stále je mi to veľmi ľúto. Predsa išlo o olympiádu a o tej sníva každý vrcholový športovec,“ začína svoje spomienky Monika.
Okolo spomínanej nominácie na ZOH boli zmätky. Najskôr bola nominovaná Rajičová s tým, že Simančíková je náhradníčkou. Potom zväz nominoval Moniku, s čím už nesúhlasil Slovenský olympijský výbor a Monika zostala doma. „Keď som sa dozvedela, že pôjdem na olympiádu ja, najprv mi to nedochádzalo, čo som dosiahla. Potom som si to lepšie uvedomila a neskutočne som sa tešila. Z ničoho nič mi však počas tréningu prišiel telefonát. V ňom mi oznámili, že do Soči pôjde namiesto mňa Nicol. To bol pre mňa najhorší moment. Nechápala som, ako je možné takto zmeniť rozhodnutie, ktoré už raz bolo dané,“ uviedla M. Simančíková.
Nás zaujímalo, ako sa s tým Monika vyrovnala: „Prvý týždeň som to znášala veľmi zle, aj s odstupom času mi je pri tejto spomienke stále do plaču, ale beriem to ako lekciu do života. Potom som sa spamätala a trénovala som ešte viac ako predtým. Veľmi ma to nakoplo. Neskôr som sa však rozhodla skončiť s kariérou a dať prednosť škole. Tej momentálne venujem najviac času, no počas skúškového obdobia pracujem aj pre organizačný výbor majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní, ktoré budú v Bratislave už tento týždeň. Vďaka tomu budem mať možnosť vidieť všetky súťaže. Momentálne mi už vôbec nie je ľúto, že na ME nebudem ako pretekárka. Som zmierená s tým, že som skončila v pravej chvíli a bolo to dobré rozhodnutie. Napriek tomu, že do Soči išla napokon Nicol, náš vzťah sa vôbec nezmenil. Videli sme sa nedávno, stále sme veľmi dobré kamarátky a určite jej budem fandiť. Veď nie ona bola vinná za to, čo sa stalo.“
Pre mnohých priaznivcov športu je nepochopiteľné, keď úspešný športovec skončí v takom mladom veku. Monika sa však priznala, že momentálne je veľmi spokojná s tým, ako sa jej v živote darí. „Chýba mi len športový kolektív, v ktorom som celý život vyrastala. To je jediný dôvod, prečo by som sa vrátila. Som však realista. Viem, že v dnešnej konkurencii by bol návrat len strateným časom. Vždy som mala veľké ambície, veľa z nich som si aj splnila, občas ale človek mieni a život mení,“ povedala nám na záver sympatická piešťanská športovkyňa.
