Zomrela Gizela Talačová, dlhoročná riaditeľka ZŠ F. E. Scherera
Mala obrovskú chuť žiť. Naplno, so vztýčenou hlavou. Prísna, rozhodná, rozhľadená, ale aj láskavá a vo chvíľach ťažkostí i s povzdychom na perách. A s neodmysliteľnou cigaretkou. Keď ju niečo kvárilo, doma sa vrhla na veľké upratovanie. Cugrunt. Dnes už legendárna riaditeľka Základnej školy F. E. Scherera v Piešťanoch sníva svoj večný sen. Doktorka pedagogiky Gizela Talačová zomrela v sobotu 5. februára 2022 vo veku 76 rokov v nitrianskej nemocnici na covid oddelení, kde sa jej pohoršilo počas boja s krátkym, no intenzívnym onkologickým ochorením.
„Moja manželka bola veľmi cieľavedomá žena, oddaná svojmu povolaniu, pre ktoré žila,“ skonštatoval so smútkom Anton Talač. Obaja zasvätili svoj profesionálny život školstvu.
Gizela sa narodila 22. apríla 1945 v dedinke Krtovce v Topoľčianskom okrese. Vyštudovala Pedagogickú fakultu v Trnave, odbor biológia a zoológia. Doktorát získala na Pedagogickej fakulte v Nitre. Jej prvým pôsobiskom bola druhá základná škola v Dubnici nad Váhom, kde bývala so svojím manželom. Narodili sa im synovia Róbert a Richard. Starší Róbert vyštudoval Lekársku Fakultu v Brne a v súčasnosti pôsobí ako neurochirurg na prestížnej Mayo klinike v USA, kde sa venuje jednodňovej neurochirurgii. Mladší Richard je absolventom Elektrotechnickej fakulty v Brne, pracuje v Prahe ako manažér špičkovej firmy zaoberajúcej sa prenosom informácií.
Manžel Gizely Talačovej, Anton, začal v roku 1975 pracovať ako pedagóg na piešťanskej Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej. Tu učil študentov, ktorí si vybrali odbor oznamovacia technika. Jeho doménou boli polovodiče a veru všeličo pri získavaní najnovších informácií o ich vývoji zažil, aj agentov ŠtB. Z Dubnice do Piešťan chodieval každý deň, a tak sa mladá rodina rozhodla presťahovať do Piešťan.
Nájsť pedagogické miesto sa spočiatku Gizele Talačovej podarilo v Hlohovci, kde učila dva roky. Po odchode z mesta ruží získala prácu v Piešťanoch v Základnej škole na Brezovej ulici. Pôsobila aj na Okresnom úrade na odbore školstva a kultúry. No jej najväčšou srdcovkou, kde dlhé roky robila riaditeľku, bola základná škola na Sídlisku Adama Trajana. Za svoju pedagogickú činnosť a profesionalitu ju ministerstvo školstva ocenilo Komenského medailou. Mesto Piešťany túto charizmatickú ženu ocenilo v roku 2006 titulom Pedagóg, na ktorého sa nezabúda.
„Moja manželka bola vynikajúci človek. Aj deti ju milovali. Keď sme šli po ulici, často sa nám stávalo, že sa k nám nejaké deti rozbehli a zvítali sa s ňou. Prežili sme spolu 55 rokov, myslím, že pekného manželstva, a veľmi mi chýba. Zaujímavosťou je, že ona práve 55 rokov pôsobila ako pedagogička a ja som školstvu zasvätil tiež celý svoj profesionálny život, 59 rokov,“ zaspomínal si Anton Talač. Po odchode z elektrotechnickej priemyslovky totiž pôsobil tridsať rokov na dopravnej priemyslovke v Trnave. Dlhé roky bol jej riaditeľom a vraj, ak by sa nezmenil školský zákon, ešte by neodišiel. Aj v tomto boli manželia Talačovci jednotní.
„Mali sme v Trnave školiace stredisko pre Peugeot Trnava. Za jedenásť rokov sme vyškolili 4500 odborných pracovníkov. Všeličo sme doma s manželkou preberali, ona bola mojou poradkyňou, keď som potreboval rozumný pohľad na vec. Jej odchodom mi odišla aj žena, o ktorú sa dalo stopercentne oprieť a diskutovať na mnohoraké témy,“ smútil Talač.
PaedDr. Gizelu Talačovú pochovajú na cintoríne na Bratislavskej ceste. Na sociálnych sieťach sa s ňou lúčili jej priatelia, kolegovia, tisícky žiakov, z ktorých mnohých ako prváčikov prijímala do cechu školáckeho. Ako každý riaditeľ na Slovensku, aj ona bola vďačná každému sponzorovi, ktorý podporil „devinku“ školu. Raz povedala istému z nich toto: „Každá finančná pomoc, ktorá sa použije na rozvoj školstva, sú peniaze dobre investované do budúcnosti našej mládeže.“
Jej manžel ju doplnil: „Viete, ja som pôsobil na strednej škole a tam sme presne videli, aký význam má venovať sa dieťaťu už od útleho veku. Práve učiteľky na prvom stupni sú tie najdôležitejšie osoby, ktoré motivujú a formujú ďalší vývoj školáka. Každý z nás si zapamätal tú svoju najlepšiu pani učiteľku na celý život.“
Ak by mohol byť udelený titul Riaditeľ, ktorý neodmietol žiadneho novinára, Gizela Talačová by patrila medzi jeho držiteľov. My novinári jej ho bez nadsádzky prisudzujeme in memoriam. Nikdy neodmietla žiadneho z nás a na všetky otázky odpovedala bez okolkov. Priamo. Pravdivo. S ľahkosťou hovorcu. Ďakujeme.
Úprimnú sústrasť celej rodine.
