Podoby džezu
Milí priatelia džezu a dobrej hudby, šesť desaťročí je historické obdobie. Za šesť desaťročí vznikali kráľovstvá, zanikli ríše, vypukli revolúcie, vynašli sa vynálezy, ktoré zmenili svet. Ak vzťah trvá šesť desaťročí, hovoríme o dlhotrvajúcom spolužití.
Jano Babič (Autor: red)
Začalo sa to na ulici, potom na kúpalisku. Tam sa stretalo všetko, čo malo nohy a vkus. Bývali sme od seba neďaleko. On na „Díči“, ja na Radlinského. On mal hudbu v rodine, ja som hudbu vnímal od Eddieho Cochrana, cez Woodyho Hermana a gitarové akordy populárnych pesničiek. On sa chystal na konzervatórium a ja som popri konštruktérskej tabuli búchal do rytmu na malom bubne.
Potom prvé bicie, on nosil klarinet starostlivo zabalený v ručníku. Hral v kapelách na „mládežníckych“ dopoludniach. Zobrali ma na angažmán – hotel Bobot. Milan Branský, Jurko Eliáš, Milan Masarovič, Palo Grúň. Ja som už „džezoval“ v piešťanskej legende zvanej Gamma Club, aj on sa pridal. Ja som odišiel k „profíkom“, tzv. umelec v slobodnom povolaní, on už po konzervatóriu, a opäť sme sa stretli. Šou Sedem strieborných – doteraz nenapodobnený revuálny program.
Čas letel, rôzne kapely, zahraničie, medzitým kúpalisko Eva, piešťanské letá, „Evové“ zimy so Štefanským futbalom. Škandinávia, aj spolu aj zvlášť, potom Amerika! Angažmán na zaoceánskej lodi, úžasný zážitok a skúsenosť. Svadba, rodina, deti, ale stále hudba. Doma i v zahraničí, špičkové kapely. Revolúcia, práca v zahraničí sa stala „normálnym angažmánom“ a prestala byť „privilégiou“. Cestovať sa dalo bez výjazdných doložiek. A stále hudba.
On – väčšie či menšie telesá, Tanečný orchester Československého rozhlasu, big bandy, Repete. Ja som menej cestoval, viac samospráva, ale stále hudba. Aj on našiel pokojnejší spôsob obživy – ako pedagóg. Ale stále hudba v obklopení vynikajúcich hudobníkov a príjemných bytostí. V kolobehu času a priestoru sme vymysleli nový projekt Slovenské tango – hudobný fenomén, aby sme v šiestom desaťročí opäť stáli na jednom pódiu. Deviateho decembra v Galérii Vážka v Trenčíne: Dáška Libiaková, Kristínka Bartošová, Ferko Báleš, Lajko Horský, Jozef Brisuda a ON.
Zasvätení už asi tušia. Áno, po šesť desaťročí môj vzácny priateľ a kolega Števo Orviský. Lesk rodného mesta a jeho vzácností ani po desaťročiach nebledne. Milí priatelia, v tomto roku ešte jedny Podoby džezu. Vianočné. Želám vám pokojný advent a na stretnutie v nedeľu o 20. hodine na Rádiu Piešťany sa teší vám a džezu verný Jano Babič.
