Mestská kompostáreň funguje už rok

Mnohí Piešťanci, najmä ak bývajú v rodinných domoch, majú v záhradách kompost. Možno ste jedným z nich. Hodili by ste do vlastného kompostu, kde vyhadzujete výlučne biologicky rozložiteľný odpad zo záhrady, napríklad tehlu, starý bicykel, kus kadejakého plastu či papiera, roxorovú tyč alebo použitú plienku vášho dieťaťa? Schovali a zahádzali by ste to pokosenou trávou a čakali, že sa to všetko rozloží a o pár mesiacov si vlastným domácim kompostom budete môcť pohnojiť záhradu? Pochybujem.

Podobný obsah, z ktorého sa rozum zastavuje, totiž neraz nachádzajú pracovníci mestskej kompostárne v hnedých nádobách na bioodpad.

„Za rok fungovania kompostárne som stratil všetky ilúzie o uvedomelosti obyvateľov nášho mesta a som veľmi sklamaný,” prezrádza Maroš Valo, ktorý má na starosti výrobu a alchýmiu vzniku kvalitného kompostu v piešťanskej kompostárni. Aj napriek všetkým nedostatkom sa výroba kompostu osvedčila a obyvatelia Piešťan oň majú veľký záujem. Čísla hovoria za všetko. Za rok fungovania spracovala kompostáreň v areáli bývalého Zväzarmu hneď vedľa zberného dvora 3800 ton biologicky rozložiteľného odpadu a 525 ton dreva.

„Tento odpad neskončil na skládke, ale bol spracovaný a využitý vo forme kompostu a štiepky v mestskej zeleni a záhradách obyvateľov mesta. Navyše si jeho kvalitu Piešťanci pochvaľujú a majú ho zadarmo,” tvrdí Branislav Gregorička, vedúci Strediska odpadového hospodárstva Služieb mesta Piešťany, pod ktoré spadá aj kompostáreň.

Pripomeňme si, že výstavba areálu trvala takmer rok a kompostáreň na Žilinskej ceste bola slávnostne otvorená 19. novembra 2020. Projekt bol financovaný z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Celková suma výstavby bola 1 545 126 eur. Mesto Piešťany sa na realizácii podieľalo päťpercentným spolufinancovaním vo výške 77 256 eur, zvyšná suma bola financovaná z eurofondov.

Vlastný kompost aj štiepka

Poďme sa pozrieť, ako to všetko funguje. Do kompostárne sa vozí obsah hnedých nádob na biodopad, odpad z mestskej zelene a parkov, ale priviezť ho sem zadarmo môžu aj obyvatelia mesta. „Ide nám predovšetkým o to, aby sme Piešťany a okolie mali čisté. Pokiaľ by ľudia svoj bioodpad vyhodili niekde v prírode alebo do kanála, museli by sme ho odstraňovať ako čiernu skládku a bolo by to finančne oveľa nákladnejšie,” hovorí Maroš Valo.

Ak sem prinesiete svoj zelený odpad, pracovníci ho roztriedia podľa obsahu. „Drevo, ktorého je neskutočné množstvo, triedime podľa priemeru – do desať a nad desať centimetrov. Na spracovanie veľkoobjemového dreva nemáme kapacity, odoberá ho od nás firma na ďalšie spracovanie. Časť drevnej hmoty pomelieme a zapracujeme do kompostu a taktiež si vyrábame vlastnú štiepku, ktorú využívajú služby mesta do zelene a ako podklad na detské ihriská,” vysvetľuje Valo, jeden z troch zamestnancov kompostárne. Práve on je zodpovedný za receptúru a metodickú prípravu kompostu.

Alchýmia prípravy

Kompost je živý organický materiál, ktorý bol rozložený a recyklovaný ako prírodné hnojivo, čiže akýsi „kondicionér” pôdy. Metodický proces kompostovania si vyžaduje vytvorenie hromady vlhkého organického materiálu a čas, za ktorý sa materiál rozloží do humusu.

„Biologicky rozložiteľný materiál sa v presných pomeroch vrství na tzv. hrobľu, čiže základku pre prípravu kompostu. Ide do nej 40 percent trávy bohatej na uhlík, 25 percent lístia, 30 percent drevnej hmoty a päť percent zeme. Navrstvená kopa sa polieva a meria sa v nej teplota. Keď dosiahne 75 stupňov Celzia, prekopávačom, ktorý zapriahneme za traktor, sa prehrabe, prevzdušní a pootáča. Tento pozorne monitorovaný proces sa pravidelne opakuje,” objasňuje Valo pri obrovskej dymiacej halde bioodpadu. Kompost sa polieva zo záchytnej jamy, do ktorej stekajú aj všetky živiny a minerály z organickej kopy.

„Doma v záhradnom komposte vám všetko toto bohatstvo vsiakne do zeme. U nás to zachytíme, využijeme a vraciame naspäť do procesu. Preto je náš kompost výživný, nerastie v ňom burina a ľudia si ho veľmi pochvaľujú,” vysvetľuje Valo, pre ktorého sa príprava kompostu stala vášňou. Dôkladne stráži jeho zloženie a prebiehajúce biologické procesy. „Mám vzťah k pôde, bez toho to nejde, celý život ma to bavilo. Viac ako 30 rokov chodím s malým traktorom orávať záhrady. Moja partnerka prehĺbila moje zanietenie pre zeleň, stromy a prírodu,” priznáva.

Prvá 300-tonová várka kompostu

Prvý kompost bol k dispozícii počas tohtoročného leta. „Takmer 300 ton vyzretého kompostu zmizlo za dva mesiace. Ľudia ho využívajú najviac na jar a na jeseň. Keďže tu pracujú len traja zamestnanci, nemôžeme mať kompost pravidelne, ale postupne sa o to budeme usilovať,” tvrdí Valo. Ďalšia čerstvá várka kompostu bude obyvateľom k dispozícii zadarmo začiatkom budúcej jari. Momentálne ešte stále pracuje, dýcha, dozrieva, tlie a dymí…

Piešťanským kompostárom by sa ešte zišla drvička a aspoň aká-taká kontrola obsahu hnedých nádob na bioodpad. „Keď sa kompostáreň zakladala, mal som naivnú predstavu, že všetko, čo nám sem prinesú od obyvateľov, bude čisté. My to po nich musíme všetko rozhrabať a skontrolovať, inak by sa nám mohla poškodiť technika. Je to práca navyše, ale ak by nám vypadol prekopávač, môžeme kompostáreň rovno zavrieť. Systém nie je zle nastavený. My sme systém. Každý musí začať od seba. Ak to nedokážeme, lepšie to nebude. Premietať sa to bude do zvýšených poplatkov za odpad,” myslí si Valo a po ruke má aj príklad zo Švajčiarska, kde chodia smetiari s detektorom kovu. Ak v biodpade nájdu čosi železné alebo niečo, čo tam nepatrí, nielenže vám smeti nevysypú, ale okamžite vám príde z príslušného úradu pokuta.

U nás by sa ľudia vyhovárali na suseda. Uvedomelosť treba vypestovať, pokiaľ ju v sebe nemáme prirodzene. Aj preto apelujeme na Piešťancov, aby do kontajnerov na bioodopad dávali iba odpady z kosenia trávy, hrabania lístia, orezávky stromov a strihania kríkov. Nič viac, nič menej. Celkom zrozumiteľné, či nie?