Cyklistov na Kolonádovom moste by celkom určite nechceli ani Winterovci
Konfrontácie medzi bicyklistami a pešími sú v Piešťanoch asi také staré, ako je stará doba, keď na dvojkolesového bezmotorového tátoša vysadol prvý Piešťanec. Množstvo cyklistov totiž frfle, že zákazom bicyklovania po pešej zóne a Kolonádovom moste sú obmedzovaní a že je to len nezmyselný výmysel súčasnosti. Dobové dokumenty však tvrdia opak.
Za čias Wintera, v dobe najväčšieho rozmachu kúpeľníctva v Piešťanoch, boli obmedzujúce pravidlá pre pohyb v miestach určených pre promenádu kúpeľných hostí podstatne reštriktívnejšie, ako sú dnes.
Za nedodržiavanie nariadení o zákaze obmedzovania kúpeľných hostí na Kolonádovom moste hrozili na tú dobu až astronomické pokuty do výšky 500 Kč, čo bola za prvej republiky suma prevyšujúca priemerný celomesačný zárobok. Prípadne narušitelia stanovených pravidiel o pohybe po Kolonádovom moste mohli byť i uväznení na 12 hodín či 10 dní.
Premávkový poriadok
Ku každodennému využitiu mostnej kolonády spájajúcej vtedajšiu obec Piešťany a kúpele ponad rieku Váh bol spracovaný premávkový poriadok. Keďže šlo o prestížny stavebný prvok vybudovaný najmä kvôli kúpeľným hosťom, premávka na ňom musela byť pre nich bezpečná.
Zakazovalo sa využívať kolonádu na dosiahnutie neďalekého Krajinského mosta a z neho následne použiť rampu vedúcu na Kúpeľný ostrov. Okrem toho bolo zakázané cez kolonádu vodiť či hnať dobytok, nosiť bremená, zastavovať sa na moste a žobrať. Na moste sa nemali zdržovať skupiny ľudí, ktoré by sa nevhodne správali, ani osoby, ktoré by z neho chceli rybárčiť. V prípade rušenia kúpeľných hostí svojím nevhodným správaním alebo prekážaním mohli byť osoby pokutované sumami od 20 do 500 Kč, prípadne aj na niekoľko hodín alebo dní zadržané.
Hlavným zámerom premávkového poriadku bolo, aby cez most bola možná iba taká premávka, ktorá by neobmedzovala kúpeľných hostí.
Premávkový poriadok vydal 20. novembra 1932 Okresný úrad v Piešťanoch a schválil ho Krajinský úrad v Bratislave 2. decembra 1932. Následne bolo koncom decembra Notárskemu úradu v Piešťanoch zaslaných 60 exemplárov premávkového poriadku vyzvaním, aby ho úrad vyvesil na ohlasovacích tabuliach vo svojom správnom obvode. Poriadok vedený v paragrafoch 1 až 8 bol braný aj ako policajné opatrenie.
Zároveň mal byť jeho obsah pravidelne dávaný na známosť obyvateľom. O uverejnení jeho obsahu malo byť spísané svedectvo, ktoré požadoval Okresný úrad v Piešťanoch od notárskeho úradu v lehote do 10. januára 1933. Notársky úrad v Piešťanoch ďalej adresoval Obecnej polícii v Piešťanoch list, v ktorom ju vyzýval, aby sa poriadok – vyhláška vyvesila na tabuliach a zároveň sa jej obsah dal vyhlásiť vybubnovaním. List s tými istými pokynmi bol adresovaný tiež starostovi vtedajšieho Malého Orvišťa, Michalovi Miklovičovi. Notársky úrad žiadal od polície aj od starostu, aby po vyhlásení poriadku list potvrdili a vrátili úradu.
Aj dnes sa táto národná kultúrna pamiatka – Kolonádový most (tiež Sklený most) – radí do časti mesta Piešťany s bezpečnou premávkou ako súčasť pešej zóny a kúpeľnej promenády. A to s cyklistami či nedajbože cyklopruhom, ako sa dožadujú i mnohí súčasní cykloaktivisti, nejde ani trochu dohromady.
Z obsahu vtedajších nariadení tak jasne vyplýva, že za čias Winterovcov bol Kolonádový most postavený ako pešia promenáda určená hlavne pre návštevníkov kúpeľov a peších promenádnikov, a nie ako súčasť akejsi cyklomagistrály, ako by si to azda predstavovali súčasní cykloaktivisti.
Zdroj: PhDr. Romana Luchavová, Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Trnave, fond Obvodný notársky úrad v Piešťanoch, admin. spisy, 1933, inv. č. 308.
