Podľa pamiatkarov je rekonštrukcia Kolonádového mosta zrealizovaná kvalitne

Podľa Alžbety Vlčkovej sú pochybenia funkčné, estetické a predovšetkým remeselné. Podľa autorky listu niektoré práce a zásahy sú takého charakteru, že znehodnocujú významný architektonický a umelecký odkaz stavby. Alžbeta Vlčková v súčasnosti pracuje pre Ministerstvo kultúry ČR ako odborná hodnotiteľka Výtvarného umenia a architektúry.

Nám sa podarilo získať inšpekčnú správu pamiatkarov, ktorá slúžila pre piešťanskú radnicu ako podklad pre uhradenie rekonštrukcie mosta v celkovom objeme investície 1 798 930 eur. Podľa tejto hodnotiacej správy nedostatky sú len drobného charakteru a radnica môže financie uhradiť a stavbu prevziať.

Rekonštrukcia Kolonádového mosta trvala takmer dva roky a realizovala ju firma Swietelsky-Slovakia, s. r. o.

Hodnotiacu správu pamiatkarov vám prinášame v plnom znení:

Informácie o inšpekcii

Obhliadky objektu boli vykonané priebežne počas oficiálnych kontrolných dní pracovníkmi Pamiatkového úradu SR, odboru preventívnej údržby pamiatok (Pro Monumenta). Správa je vypracovaná ako podklad pre vyúčtovanie projektu systematického prístupu k ochrane národných kultúrnych pamiatok v rámci programu Obnovme si svoj dom. Obhliadka a spracovaná správa je zameraná na hodnotenie vynaložených finančných prostriedkov a kontrolu kvality vykonaných prác.

Základná história a charakteristika objektu

Kolonádový alebo aj tzv. Sklený most je významné funkcionalistické dielo, ktoré vzniklo na objednávku Ľudovíta Wintera, nájomcu a budovateľa piešťanských kúpeľov. Most bol vybudovaný na mieste staršieho dreveného mosta v rokoch 1930-1933. Spodnú časť projektoval švajčiarsky inžinier Schwartz, vrchnú nadstavbu architekt Emil Belluš a stavbu realizovala známa firma Pittel a Brausewetter. Najdlhší krytý most na Slovensku bol vytvorený ako železobetónová konštrukcia so šiestimi piliermi. V nástupoch na oboch brehoch sú uzavreté bloky s predajnými kioskami, ktoré navzájom prepája krytá kolonáda, pozdĺžne predelená na dva „pruhy“ presklenou stenou.

Úzka nekrytá vozovka slúži v súčasnosti pre peších. Na deliacej presklenej stene sa uplatnila umelecká výzdoba s ľudovými motívmi – dva lepty do skla (Piesne z Detvy, Na salaši), vyhotovené podľa návrhu akademického maliara Martina Benku v roku 1933. Most v nástupe od mesta výtvarne dopĺňa fontánka so sochou Barlolámača od Robeta Kühmayera. Dielo vzniklo tiež na objednávku Ľudovíta Wintera, ktorý si ho dal patentovať ako symbol kúpeľov vyjadrujúci uzdravenie.

Mostný objekt je možné konštrukčne členiť na štyri časti:

1. Spodná stavba – základy, pilóty, piliere

Vyplavovanie zeminy a obnažovanie baranených pilót prvých dvoch pilierov zo strany od mesta predstavuje riziko poklesu podpier a pri dlhodobom pokračovaní vyplavovania spôsobiť prípadnú haváriu mosta. Práce na spodnej stavbe nie sú súčasťou projektu a je potrebné ich zrealizovať najneskôr do troch rokov.

2. Nosná konštrukcia – mostovka

3. Nadstavbová časť – pavilóny, pergola chrániaca komunikácie pre peších

4. Strešný kryt – strecha architektúry

Stavebno-technický

stav objektu

• 1931-1933 – výstavba mosta

• 1945 – poškodenie nemeckou armádou v rozsahu stredných polí

• 1956 – oprava vojnových poškodení podľa pôvodného projektu

Od druhej polovice 20. storočia dochádzalo k postupným zmenám v rámci funkčného využívania priestorov v okrajových polohách (napr. zrušenie funkcie pôvodného pitného pavilónu), ktoré vyvolali utilitárne úpravy, ako napr. zatieranie okenných výplní, zmena farebnosti a pod. V roku 2014 došlo k realizácii úprav strešného plášťa, v rámci ktorého bol vyčistený jeho povrch a opravené defekty. V tom istom roku nechalo Mesto Piešťany spracovať projektovú dokumentáciu celkovej obnovy mosta.

Okrem strešného plášťa došlo vplyvom postupného opotrebovávania k degradácii a poškodeniam jednotlivých častí a prvkov stavby (terazzové dlažby, obrubníky, rímsové prvky), vrátane povrchovej úpravy a postupnej korózii kovových prvkov. Poškodenia povrchov a netesnosti spojov umožňujú priesaky vody do mostného telesa, podobne negatívny vplyv má aj nefunkčný systém odvodu zrážkovej vody (nekompletné dažďové zvody). Na spodnej strane nosnej konštrukcie mosta dochádza k priebežnému vyplavovaniu materiálu a obnažovaniu výstuží betónovej konštrukcie mostovky.

Posúdenie stavu objektu a pripravenosti projektu

V roku 2014 bola spracovaná projektová dokumentácia ako projekt pre stavebné povolenie s podrobnosťou pre realizáciu „Kolonádový most cez Váh v Piešťanoch – promenáda kultúr“, ktorú vypracoval Architektonický ateliér BP, Ing. arch. Bohuslav Pernecký.

Dokumentácia je dopracovaná s podrobnosťou pre realizáciu nových interiérových prvkov v priestore Kolonádového mosta, ktorý je koncipovaný ako optimálna prevádzka kultúrneho zariadenia. Dokumentácia bola schválená Krajským pamiatkovým úradom Trnava.

Projekt reflektuje aktuálny stav pamiatky. Predmetom bola v prvom rade obnova technického stavu stavby (samotnej mostnej časti i jej nadstavby) aj rehabilitácia výrazu a využitia vrchnej časti stavby (či už jestvujúcich pôvodných prvkov, alebo obnova pre kúpeľnú lokalitu príznačného, no v súčasnosti nefunkčného pitného pavilónu).

Základnými bodmi obnovy bola obnova povrchu a izolácie vozovky. Projekt v rámci nadstavby riešil obnovu pôvodných prvkov mobiliáru a prinavrátenie funkcie pôvodného tzv. picieho pavilónu. V ďalšej etape obnovy, ktorá nie je predmetom prác financovaných z grantového systému MK SR OSSD – 1.6, bude nasledovať sanácia spodnej stavby a oprava spodnej strany nosnej konštrukcie, ktorá zahŕňa očistenie obnažených výstuží od korózie, ošetrenie ich povrchu a sanáciu nosnej konštrukcie sanačnými hmotami.

Stav po obnove

Rovnako ako na južnej strane bola obnovovaná komunikácia vrátane dopĺňania chýbajúceho a poškodeného terazza, úpravy poškodení povrchov a nátery (steny, strop, rímsa, zábradlie). Okrem terazza boli v maximálnej možnej miere zachované pôvodné prvky (zatváracie mechanizmy, kryty svietidiel, poklopy, výklady, podlaha a ónixové obklady v picom pavilóne). V dvojici pavilónov bola znivelizovaná pôvodne stúpajúca podlaha a vznikli tu bunky so zázemím (WC, kuchynka), nové prvky a zariaďovacie predmety boli vyberané s ohľadom na charakter interiérov.

Základná tepelná pohoda pre plnohodnotné sfunkčnenie interiéru pavilónov bola okrem vykurovania priestorov zabezpečená aj výmenou okenných výplní s jednoduchým zasklením za nové s izolačným dvojsklom. Prinavrátením číreho skla bola vytvorená chýbajúca svetlosť a vzdušnosť priestorov, spolu s priehľadmi na vodu a do krajiny v pozadí.

V čelnej stene dominanty – tzv. picieho pavilónu pri nástupe na most od mesta, akcentovanej v exteriéri sochou Barlolámača, bola podľa pôvodného stavu do otvoru osadená výplň s nepriehľadným mliečnym sklom. To soche vytvára neutrálne pozadie bez rušivých efektov priehľadu do interiéru a zároveň zo strany interiéru cloní pohľad na nahé pozadie sochy.

Záver

V aktuálne zrealizovanej etape obnovy prebiehajúcej od leta 2020 bola dokončená severná strana mosta, ktorá na rozdiel od južnej strany s cestnou komunikáciou pozostáva len z chodníkovej časti. Dokončená bola finálna terazzová povrchová úprava s obnovou poškodených pôvodných terazzových plôch, obnova povrchovej úpravy zábradlia realizovaná in situ, nové inžinierske siete vrátane osvetlenia (nová technológia so zachovaním pôvodných krytov), obnova a opätovné osadenie lavičiek, osadenie bezpečnostných kamier.

Obnova pôvodných prvkov a detailov, povrchovej úpravy, ako aj infraštruktúry majú charakter „neviditeľných“ zásahov. Zásadnú zmenu celkového výrazu stavby predstavuje obnova koncových pavilónov, v rámci ktorej bola popri vytvorení plnohodnotne využívateľných priestorov s plnohodnotne vybaveným zázemím (kuchynka, WC) obnovená tiež pôvodná funkcia pre verejnosť prístupného tzv. picieho pavilónu. Jej súčasťou bolo odkapotovanie veľkorozmerných presklených stien (výkladov, okenných a dverných otvorov), ktoré po dlhé desaťročia do veľkej miery deformovalo vnímanie funkcionalistického charakteru mostnej nadstavby. Prinavrátenie pôvodného autorského zámeru prezentujúceho vyľahčený skeletový charakter funkcionalistickej architektúry považujeme za mimoriadne hodnotný prínos realizovanej obnovy.

Napriek drobným výhradám ku kvalite či nedostatkom prác vyžadujúcich si remeselný fortieľ a precíznosť postupovala obnova v zmysle schválených dokumentov a požiadaviek KPÚ Trnava. Práce zrealizované v tejto záverečnej etape obnovy Kolonádového mosta je možné prefinancovať.

zdroj: Technická správa kultúrnej pamiatky