Bizarný príbeh temnej ulice
Minule som si tak kráčala večer po ulici, všade tma, až som si uvedomila, že tá tma je akosi väčšia než zvyčajne. Došlo mi, že dôvodom je nefunkčné pouličné osvetlenie – naozaj nebolo vidno ani na krok. Neprekážalo mi to, po tom chodníku prechádzam denne, a tak som napriek tme kráčala smelo, bez zaváhania, ponorená do vlastných myšlienok.
Keď vtom uprostred chodníka, na ktorom som naozaj nič, ani len jamu neočakávala, som zakopla. Zakopla som o niečo obrovské a netušila som, či to ustojím, alebo sa „rozplesknem“ na chodník. Ustála som to, no mala som snahu rozhliadnuť sa okolo seba, či niekto tento manéver videl z okna. Potom som si však uvedomila, že v tej tme nevidím ani na meter, nie že by ma ktosi dokázal spozorovať z diaľky. A tak po stabilizovaní rovnováhy prišlo na rad rácio – „o čo som, kurnikšopa, mohla zakopnúť uprostred rovného chodníka?“.
Srdce mi búchalo, ako keby som zapila kávu energetickým nápojom, a rýchlo som hľadala v kabelke mobil. Keď som ho konečne našla a rozsvietila, s malou dušičkou som sa vrátila späť tých niekoľko veľkých krokov, ktoré som v snahe o zotrvanie vo vertikálnom stave urobila. A tam, v strede asfaltu, stál a čakal, čo sa bude diať, obrovský ježko. Neviem, či bol viac prekvapený ježko alebo ja, no zopár sekúnd sme tam len tak nemo stáli a dívali sa na seba.
Cítila som sa hrozne, lebo som typ, čo i pavúka z bytu radšej vyloží von a nezlikviduje ho. Postavila som sa teda kúsok ďalej a čakala, či sa ježko bude hýbať. Keď sa stratil v tráve, trochu som si vydýchla, azda bude v poriadku. Povedala som si však, že hneď ráno zavolám na Služby mesta Piešťany a nahlásim poruchu osvetlenia v snahe uchrániť ostatných ježkov pred nástrahami. A samozrejme, aj ľudí pred pádmi.
Zabudla som. Ráno som už za svetla „letela“ do školy a táto príhoda mi akosi vyšumela. Až kým nenastal ďalší večer, kedy som sa zasa vracala z roboty – tentoraz už bezpečne aj vďaka pouličnému osvetleniu. Neviem, kto to nahlásil a či vôbec niekto, alebo majstri poruchu opravili vďaka vlastným zisteniam, ale ďakujem za to. Človek ani len netuší, že tmavé ulice nie sú nebezpečné len v zmysle dopravy, ale môže sa stať aj čosi také bizarné, ako je stret s ježkom.
Ak teda uvidíte, že na vašej ulici nefunguje osvetlenie, neberte si zo mňa príklad, ale nahláste to, prosím. Na webovej stránke sluzbymesta.sk sú uvedené kontakty, prípadne môžete správcu informovať prostredníctvom portálu odkazprestarostu.sk. Tam sa tiež ukazuje, že vyslovený problém má oveľa väčšiu šancu na riešenie ako ten, nad ktorým sa človek len „jeduje“ doma medzi štyrmi stenami.
