Nádhera ľudovej výšivky na kútnych plachtách

Kútne plachty (kútnice) patrili k najreprezentatívnejším tradičným textíliám. Oddeľovali priestor, kde ležala šestonedieľka s dieťaťom – kút, od zvyšku miestnosti v reálnom aj magickom zmysle. Zbierka obsahuje 77 kusov textílií, na výstave možno vidieť 51 z nich. Väčšinu tvoria kútne plachty a vložky do nich. Súčasťou zbierky sú aj plachty do dažďa, návliečky na podušky a obrusy. Výstavu dopĺňajú figuríny v ľudovom odeve a „kút“ s posteľou, kútnou plachtou a kolískou.

Zbierka vznikala približne v rokoch 1969 až 1974. Kútne plachty väčšinou pochádzajú zo západného Slovenska, najmä z okolia Piešťan a Trnavy (Veľké Kostoľany, Veselé, Bašovce), z okolia Nitry (Jelšovce), Bratislavy (Vajnory) a zo Záhoria. Menej textílií je zo stredného a východného Slovenska. Niekoľko kusov textílií pochádza z Banskobystrického kraja (Očová, Podkonice) a jedna kútna plachta je z Košického kraja (Rejdová).

Väčšina plachiet, najmä z okolia Trnavy a Piešťan, je zdobená tkaným vložkami od remeselných tkáčov doplnená výšivkou. Na plachtách z iných lokalít prevažuje výšivka (Záhorie, okolie Bratislavy a Nitry), jedna je zhotovená prevažne tkaním (Očová). Motívy výšivky sú zväčša rastlinné (rôzne druhy kvetov doplnené listami, kvetinový ker), geometrické (pásy, mnohouholníky), zriedkavo zoomorfné (jelenček, kohút). Na plachtách z okolia Trnavy, Piešťan, Bratislavy a Záhoria sa najčastejšie využívala krížiková a plná výšivka, prelamovanou výšivkou sa zdobili plachty zo stredného Slovenska.

Plachty boli spájané vkladaním rôznych tkaníc (najmä červených), paličkovaných vložiek a zošívaním spájajúcimi švami. Bavlnené plachty boli dopĺňané aj pásmi kupovanej výšivky (tzv. Žilinská robota). Okraje sú zdobené našívaním čipky, prevažne paličkovanej. Najčastejším materiálom na výrobu plachiet je konopné, menej ľanové plátno, časť textílií je bavlnená. Sú zhotovené z dvoch alebo troch šírok materiálu.

Plachty boli zdobené najmä červenou výzdobou, ktorá mala ochranný charakter. Červená výšivka bývala doplnená bielou, prípadne modrou. Na konopnom a bavlnenom plátne sa využívalo aj čisto biele zdobenie. Žltý dekor, symbolizujúci plodnosť a potomstvo, sa využíval zriedkavo (Očová), prípadne sa používala kombinácia žltej a červenej (Vajnory).

Kútne plachty sa všeobecne používali na Slovensku do konca 19. storočia. Keďže plachta bola často predmetom dedenia, môžeme predpokladať, že ich vek je okolo 120-180 rokov.

Je obdivuhodné, že zberateľ vo veľmi mladom veku (v čase, keď začal zberať, mal len 31 rokov) dokázal vycítiť ich hodnotu. Začiatkom 70. rokoch 20. storočia už kútne plachty neboli bežnou súčasťou domácností. V súčasnosti sa v teréne vyskytujú veľmi zriedka.

Výstavu môžete navštíviť v pracovných dňoch od 8.00 do 12.00 a od 13.00 do 17.00, tiež v nedeľu medzi 13.00 a 17.00 h. Prístupná je do 31. októbra. 

Vladimíra Pribišová