Púť nevšedného diela z Domu umenia k pápežovi Jánovi Pavlovi II. do Vatikánu

V roku 1999 sa majster Ladislav Jurovatý st. pripravoval na nové milénium, keď vytvoril unikátny drôtený portrét s názvom Hlava trpiaceho ukrižovaného Ježiša Krista. Hlava Krista bola prvýkrát vystavená v Slovenskom inštitúte vo Varšave, v hlavnom meste krajiny, ktorá je práve rodiskom Jána Pavla II. Expozícia bola sprístupnená na prelome tisícročia a mala veľký úspech.

Obdivovatelia umenia si mohli Hlavu Krista v nasledujúcich rokoch prezrieť aj na výstavách Umeleckej besedy Slovenska v Bratislave či na Premenách drôtu 2001 v Považskom Múzeu v Žiline. Napokon v júli 2003 nainštalovali výstavu ako súčasť expozície v Dome umenia Piešťany, kde bola uvedená pri príležitosti 80. narodenín L. Jurovatého st.

„Bola to výstava, ktorá u nás mala byť možno mesiac, no napokon sme ju sprístupnili počas celého leta. Bola veľmi úspešná. Okrem sakrálnej tvorby majster Jurovatý v Dome umenia vystavil i úžitkový drôt, rôzne misy, nádoby. Ľudia jeho diela nielen obdivovali, ale niektorí si ich aj zakúpili. Vystavil naozaj veľmi kvalitnú a vkusnú prácu,“ zaspomínala si riaditeľka Edita Bjeloševičová s tým, že Hlava Krista bola dominantou výstavy. Šlo o najimpozantnejšie dielo expozície, pri ktorom sa návštevníci pristavovali a obdivovali ho. Niet sa čo čudovať, veď okrem prepracovanosti samotného diela sú úctyhodné i jeho rozmery – 100 centimetrov na šírku i výšku a 19 centimetrov na hĺbku. Kristova hlava je totiž trojrozmerná a z obrazu akoby vystupovala.

Ktosi z návštevníkov výstavy v tom čase musel dať o tomto diele „echo“ na najvyššie miesta, pretože si ho pred skončením výstavy prišli pozrieť zástupcovia prezidentskej kancelárie, ktorí mali za úlohu výber daru významnému hosťovi na Slovensku – Jánovi Pavlovi II., v septembri toho roku. Napokon v konkurencii zvíťazilo toto dielo. „Vážený pán Jurovatý, dovoľte mi, aby som Vám z celého srdca poďakoval za vytvorenie nádherného umeleckého diela, ktoré som si vybral ako dar pre Svätého Otca pri príležitosti jeho septembrovej návštevy Slovenskej republiky. Rád by som vyzdvihol Vaše dielo, ktoré ma zaujalo predovšetkým svojou úprimnosťou a umeleckým stvárnením,“ napísal vtedajší prezident Rudolf Schuster v ďakovnom liste.

Počas odovzdávania darov od čelných predstaviteľov štátu na pôde Apoštolskej nunciatúry v Bratislave bolo dielo – dar umiestnené na stojane a prekryté plachtou. Po slávnostnom sňatí bieleho plátna uzrel Hlavu trpiaceho Krista aj Svätý Otec Ján Pavol II. Z diaľky je možné obdivovať drôtený obraz v ráme, ktorému dominuje Hlava Krista, preto sa skúmavo zahľadel do drôtenej tváre Krista, ktorej výraz súčasne vystihuje utrpenie, pokoru, ale i nádej, a v tvári sa mu zračil úsmev.

Netradičný drôtený trojrozmerný reliéf je vyhotovený neobvyklou originálnou technikou vychádzajúcou zo slovenskej remeselnej tradície a autorom pretavenej do špecifickej formy výtvarného vyjadrenia. Týmto spôsobom bol Svätému Otcovi prezentovaný nevšedný dar s výrazom slovenskosti, so zobrazením kľúčovej témy kresťanského vierovyznania. Výnimočné je, že presne v deň odhalenia Hlavy Krista pápežovi oslávil autor diela 80. narodeniny. Túto „náhodu“ zmienil aj prezident Schuster, ktorý autorovi adresoval i druhý list, kde mu blahoželal k okrúhlym narodeninám. „Som presvedčený, že táto skutočnosť je pre Vás najväčším darom a ocenením Vašej doterajšej práce,“ napísal prezident a poďakoval Jurovatému st. za oživenie tradície, pedagogickú činnosť a umelecký prínos.

Ako pozitívne autora táto skutočnosť zasiahla, uviedol i vo vyznaní pri príležitosti svojich 85. narodenín: „Usiloval som sa povýšiť drotárstvo na rovnocennú sochársku techniku. Dlhé roky som nosil v hlave ideu na vytvorenie hlavy trpiaceho Krista. Na prelome tisícročia som sa podujal na jej realizáciu a pracoval som na nej celý rok. Vytváral som ju z vlastnej vnútornej potreby, z vďaky, že som sa dožil milénia. Predstavitelia štátu ju darovali pápežovi Jánovi Pavlovi II. počas návštevy Bratislavy v deň mojich osemdesiatin. Môže si umelec želať viac? Navyše, ak sa dožije aj takej pocty, akou je cena Fra Angelika za prínos kresťanských hodnôt do umenia, ktorú mi udelili v roku 2007.“

Ladislav Jurovatý st. sa narodil v Lúkach pod Makytou v roku 1923. Na Slovensku prežil celý život, vytvoril nielen drôtené diela, ale aj mnoho kovových plastík, grafík, kresieb a malieb, ktoré vystavoval doma i v zahraničí. Kráľ drotárov alebo majster železa a drôtu, ako ho mnohí nazývali, zomrel v Bratislave 23. októbra 2012.

„Výtvarné umenie, umelecké kováčstvo a drotárstvo sú moje záľuby, ktorým som sa začal intenzívnejšie venovať od roku 1960. Akúsi záhadnú, zvláštnu silu a schopnosť som v sebe však pociťoval odmalička. Kreslil som si a modeloval z hliny kdesi v kútiku a ani kamaráti neboli pre mňa toľko, ako táto činnosť…“ uviedol o sebe umelec v publikácii Najkrajší kút o 77 osobnostiach zo Slovenska od Emila Semanca z roku 2004.

V roku 1968 L. Jurovatý st. obhájil titul Majster umeleckých remesiel v odbore umelecké kováčstvo a intenzívnejšie sa začal venovať aj drotárstvu. Drôt spočiatku kombinoval s kovaným železom a vždy využíval tradičné umelecké postupy, z ktorých mnohé technologicky vylepšil. Okrem toho sa rozhodol drotárstvo oživiť, propagovať ho a po roku 1989 vychovať i nasledovníkov.

Okrem Hlavy Krista sú jeho diela do 3. októbra 2021 vystavené v Slovenskom národnom múzeu – Etnografické múzeum v Martine na výstave Majstri drôtu venované spomienke na Ladislava Jurovatého st. Nachádzajú sa tam aj jeho diela Nevesta a Ženích z Liptovských Sliačov, ktoré oficiálne patria do stálych expozícií v dvoch rôznych múzeách. Je zaujímavosťou, že sa teraz „stretli“ v scéne na svadobnom obrade.

Autor má na svojom konte nielen dar pápežovi, ale aj množstvo unikátnych, jedinečných diel, drôtených sôch ako Sv. Barbora a posledné dielo Svätá rodina na prechádzke. „Vždy hľadal nové cesty a možnosti práce s kovom a železnou niťou a zámerne si volil náročné a ťažké úlohy, ktorými sa posúval ďalej. Bol vďačný za to, že sa dožil milénia a ďalších rokov. Napriek zdravotným problémom sa naďalej venoval umeleckej tvorbe – koval a drôtoval. Robil to s pokorou a radosťou,“ povedala architektka Alžbeta Chrenová, ktorá nám poskytla všetky informácie o autorovi, jeho výstavách, diele a živote.

Keď Ladislav Jurovatý st. v polovici minulého storočia vstúpil na výtvarnú scénu, azda mu ani vo sne nenapadlo, že jedno z jeho diel skončí až vo Vatikáne u najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi.

Alžbeta Chrenová