T. Beitlová v USA na Spartan Race: Preteky v nádhernom prostredí
Piešťanka Terézia Beitlová sa pred dvomi týždňami zúčastnila v americkom Lake Tahoe Majstrovstiev sveta v prekážkovom behu s názvom Spartan Race. V silnej konkurencii obsadila 79. miesto a zo slovenských pretekárok skončila najlepšie. Po prílete domov všestranná športovkyňa prezradila pre Piešťanský týždeň viaceré zaujímavosti zo zákulisia pretekov.
► Pri našom poslednom rozhovore ste spomínali, že účasť na majstrovstvách sveta v Spartan Race v USA závisí od financií. Zrejme ste dali dokopy dostatočný budget…
Sponzora zohnali chalani z nášho Spartan Patriot Teamu. Nebolo to však bohviečo. Našťastie, v mojej blízkosti sú ľudia, ktorí ma majú radi a podporujú ma. Patrí im vďaka, bez nich do Ameriky nevycestujem. Zháňať sponzorov je nesmierne náročné, azda moje výsledky oslovia ďalších.
► Tohtoročný svetový šampionát v Spartan Race sa konal v Lake Tahoe, v mieste, kde sa konala časť zimnej olympiády v roku 1960. Ako na vás zapôsobilo prostredie?
Jazero Tahoe je úžasné. Viem si tam predstaviť život. Takú čistú prírodu som nikdy nevidela. S výškou približne dvetisíc metrov nad morom je najvyššie položeným vysokohorským jazerom v USA. Normálne som sa zastavila v polovici nádhernej trate na najvyššom bode pretekov asi tritisíc metrov nad morom a vychutnávala si výhľad. Také niečo vidíte len párkrát v živote.
► Čo náročnosť samotných pretekov?
Strašne ťažké preteky, najmä čo sa týka sily, s trochu inými prekážkami ako v Európe. Moja útlejšia postava ma pri niektorých prekážkach znevýhodňovala. Na 14-míľovej trati, teda približne 23 kilometrov, nás čakalo okolo 30 prekážok. Na niektorých ma zdržali trestné angličáky. Problém mi robilo rúčkovanie na bradlách v striedavej výške, priťahovanie ťažkého vreca kladkou alebo rúčkovanie po kruhoch. Tam tápali aj najlepší pretekári.
► Ktoré prekážky a úseky trate vám najviac vyhovovali?
Na bežeckých pasážach sa mi išlo skvelo. Po nejakých ôsmich míľach sme mali preplávať asi 150 metrov v štvorstupňovej vode. Tam veľa pretekárov pre podchladenie vzdalo. Moja plavecká minulosť zabránila problémom, naopak, dosť som získala.
► Uspokojilo 79. miesto vaše ambície?
Žiadna Slovenka môj čas štyri hodiny a 22 minút neprekonala. Výsledková listina ma eviduje medzi ženami v lepšej polovici a časovo tam patrím aj medzi mužmi. Chcela som skončiť v prvej dvadsiatke, ale keďže sa Spartan Race nevenujem dlho, nepodarilo sa. Mám za sebou obrovskú skúsenosť, o rok budem vedieť, ako to chodí, a môžem sa zlepšovať.
► Pri pretekoch vo vysokej nadmorskej výške vám nerobil pri dýchaní problém riedky vzduch?
Najmä pri stúpaniach sa dýchalo trošku horšie. Čas strávený v Tatrách počas prípravy ma ako-tak na podmienky pripravil.
► Američania vedia výborne zorganizovať veľké podujatia. Splnili očakávania?
Regulárnosť pretekov ma trošku sklamala. Dobrovoľníci v úlohách rozhodcov príliš nekontrolovali, veľa pretekárov podvádzalo. Ostalo na ich svedomí, ako urobia trestné angličáky. K zázemiu, ubytovaniu či strave nemám výhrady.
► Pár dní v Amerike navyše ste využili aj na nejaké výlety?
Bývať v San Francisku pred a po pretekoch a nevidieť známy most Golden Gate alebo Twin Peaks sa snáď ani nedá. Mesto na mňa veľmi zapôsobilo. Čakala som veľkú metropolu, no vládla tam rodinná atmosféra.
► Sezóna sa končí. Rozmýšľali ste o cieľoch a prioritách do ďalšej? Ostanete verná Spartan Race či máte v pláne ďalšie výzvy?
Chcem sa venovať aj naďalej Spartan Race, no nevnímam ho ako prioritu. Veľkým cieľom je absolvovať triatlon na trati polovičného Ironmana. Uvidím, či v Šamoríne na Slovakmanovi 113 alebo niekde v Rakúsku. Rada by som zabehla polmaratón pod hodinu a pol.
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 43, ktoré je v predaji od 20. októbra.