66. music festival Piešťany ukončila Dvořákova Novosvetská symfónia
Mesiac plný hudby, skvelých výkonov, ale aj výtvarného umenia sa skončil. V pondelok 5. júla sa na pódium Domu umenia Piešťany postavili hudobníci zo Slovenskej filharmónie a predstavili divákom skutočné lahôdky, ktoré ukončili 66. ročník music festivalu Piešťany – druhého kontinuálne najdlhšie trvajúceho festivalu hudby na Slovensku.
Program, ktorý si mohli diváci počuť, bol zámerne vybraný pre slávnostný záverečný koncert. Prvým dielom bola Fantázia na motívy Rákocziho pochodu od Jána Levoslava Bellu, ako jedného z prvých slovenských autorov. „Písal skladby, ktoré na Slovensku boli v istom čase veľmi málo hrané, ale teraz nastala ich renesancia, vrátili sa. Slovenský autor Vladimír Godár robí rekonštrukcie partitúr a nádherne upravil aj tú, ktorú sme mohli počuť. Zaznela v originálnom prevedení prvýkrát po 150 rokoch,“ priblížil Turner.
„Záverečný večer bol krásny, pretože sme mali možnosť vypočuť si naozaj reprezentatívny program. Slovenská filharmónia je vždy veľká česť, ktorá akoby tu mala druhé domovské právo, pretože Dom umenia bol kedysi domom Slovenskej filharmónie,“ uviedol Marián Turner, generálny riaditeľ Lúčnice, pod ktorú spadá Dom umenia v súčasnosti.
V druhom čísle sa predstavil profesor, violončelista Jozef Podhoranský, dlhoročný sólista Slovenskej filharmónie, ktorého riaditeľ Lúčnice opisuje ako skvelého pedagóga, umelca, človeka, ktorý veľa nahrával a spolupracoval so sólistami, spevákmi. „Bola radosť ho po dlhých rokoch počuť k jeho jubileu, k sedemdesiatke,“ doplnil Turner.
Ani jubilant neskrýval radosť z koncertu. „Bolo sviatkom byť tu po takom dlhom čase, keď sme všelijako komunikovali so žiakmi, ľuďmi, publikom. Zrazu je tu opäť priamy kontakt, a tak to má byť. Pretože všetko ostatné je slabá náhrada. Atmosféra bola fantastická, ďakujem za srdečnú pohodu, ktorá tu vznikla,“ uviedol Podhoranský, ktorý sa predstavil s Haydnovým koncertom pre violončelo a orchester. „Je to zaujímavé dielo, ktoré bolo dlho nezvestné. Našli ho v 50. rokoch v Prahe a odvtedy je to jeden z najhranejších violončelových koncertov,“ prezradil.
Posledná skladba bola venovaná 180. výročiu narodenia Antonína Dvořáka, ktorý dielo napísal v New Yorku, kde bol riaditeľom tamojšieho konzervatória. „V máloktorej hudbe sa odráža taká nádherná túžba po domove a možno aj radosť z toho, že sa už odtiaľ vracia. Bola to pritom svetová funkcia a on človek, ktorý naozaj dobyl svet veľkej hudby,“ skonštatoval Turner a pripomenul, že Dvořák bol syn mäsiara z českej dedinky, ktorý neskôr v Oxforde získal čestný doktorát.
Aj dirigent Rastislav Štúr skonštatoval, že si koncert si vychutnal: „Minulý rok sme tu robili Beethovenovu 9. symfóniu, dnes Dvořákovu 9. Novosvetskú, ktorá je jedna z mojich najobľúbenejších. Aj keď bolo 250 ľudí v hľadisku, atmosféra bola úžasná.“ Štúr pochválil i to, ako sa Dom umenia rokmi zmenil k lepšiemu: „Keď som tu dirigoval so Slovenskou filharmóniou pred 20 rokmi, akustika bola veľmi suchá, a tak sme sa sem vôbec netešili. Ale tak sa na to vrhli, je to tak dobre opravené, že sa tu hrá výborne.“
A aký bol 66. music festival Piešťany? „Myslím si, že nádherný. Prejavila sa odvaha ľudí po veľmi dlhej dobe obmedzenia pohybu, lockdownu, zatvorených sál, priestorov, keď sme sa báli, ako publikum začne reagovať a či sa vôbec odváži do sály prísť. Potvrdili sme si, že áno, Piešťanci sú silní, a preto si myslím, že sa treba poďakovať nielen umelcom, ale najmä publiku, bez ktorého by naša práca nemala význam,“ dodal Turner s tým, že počas festivalu sa znovu objavili niektoré diela, niektoré boli raritné a na svoje si prišli mnohí.
„Lepšiu bodku za týmto ročníkom festivalu sme si ani nemohli želať. Bol pre nás veľmi ťažký, no, našťastie, sme ho zvládli, čo sa týka organizácie i návštevnosti. Ďakujem návštevníkom, účinkujúcim, mojim kolegom, ktorí sa podieľali na organizácii a realizácii 66. music festivalu Piešťany. Tešíme sa na 67. ročník,“ dodala Edita Bjeloševičová, riaditeľka Domu umenia.
