Katarína Malíková: Scenérie z kúpaliskového života na Eve

Termálne kúpalisko Eva, ktoré sa dnes zúfalo snaží zachovať pre budúce generácie ducha skvelej funkcionalistickej architektúry medzivojnového obdobia, je neprenosná skúsenosť. Ten pocit z rannej návštevy a kondičného plávania sa nedá len tak ľahko vtesnať do slov. Mágiu staručkej kúpaliskovej dámy, ktorá nedávno otvorila už 87. letnú sezónu, treba jednoducho zažiť a precítiť. A, samozrejme, si na nej čo-to odplávať. Kondične, rekreačne alebo, ak chcete, aj seriózne a na čas. Hore, dole, raz tak, raz onak, nádych, výdych, ponor, otočka a koldokola. Stovky metrov v zovretí vody. Katarína Malíková kreslí a maľuje scenérie z kúpaliskového života na Eve, ktoré vnímavo odpozorovala.

Plávanie bolo skôr ako maľovanie

Katarína pláva odmalička. „Plávať som sa naučila ako päť-šesťročná práve na Eve. Trénerkou mi bola teta Babušková. Ako dieťa som chodievala ráno o šiestej na tréningy. Nikdy som nedosiahla výrazné úspechy, ale aj napriek tomu plávam dodnes. Dáva mi silu,” prezrádza Katarína, ktorej život akoby obmývala voda. Inklinuje k nej, v znamení zverokruhu je rybou, bez vody a bazéna dlho nevydrží.

Stretli sme sa ako inak na Eve. Odplávali si to svoje a zhováranie začali už v pokojovom, kedysi detskom bazéne, kam smeruje väčšina kondičných plavcov po rannom osobnom tréningu. Patrí to ku koloritu ponoriť sa do pozostatkov termálnej vody na Eve a spokojne sa uvoľniť, nechať sa objať.

„Bývam na Ostrove,” prezrádza s úsmevom obyvateľka dedinky Ostrov, inak rodáčka z Piešťan. Ostrov asociuje obkolesenie vodou. Katka sa cíti obkolesená aj doma. Jej rodina akoby boli odvekí plavci, akoby to bol šport, ktorý sa u nich traduje. „Plávanie máme v rodine. Plával už môj dedko, mama, bratia. Bratia boli aj úspešní, ich deti všetky plávajú. Môj manžel je plavec, dcéra Agáta i syn Viktor kedysi plávali súťažne. Je to náš životný štýl. Skrátka, chodíme plávať,” vnáša Katarína svetlo do „dedičného” športu v rodine.

Sama pláva najmä pre radosť. Koľko ktorý deň odpláva, nepočíta. „Nie som ten typ, čo všetko sleduje na hodinkách a má tréningový plán. Idem na to pocitovo. Plávam a končím, keď mám dosť,” tvrdí. A popritom si všíma dianie okolo seba, necháva Evu na seba pôsobiť so všetkým, čo sa odohráva nad vodou i pod ňou. „Voda je premenlivý element, všetko mení. Nič v nej nie je dokonalé. Telá pod vodou sa roztekajú a hýbu, sú nadľahčované a uvoľnené. Pohľad na ne je vlastne skreslený. A to sa snažím zachytiť,” podotýka vnímavá plavkyňa.

Aj voda na Eve je iná. Pre niekoho je ťažšia, hustejšia a na plávanie príliš teplá. „Kedysi bola aj vo veľkom bazéne termálna. Občas sa sekla a zafarbila. Vyzerala ako kofola, až nepríťažlivo. Dnes ju filtrujú,” spomína.

„Na Eve som vyrastala, je to môj domovský bazén. Cítim sa tam doma, bezpečne, nedá sa to porovnať s otvorenou vodou na Váhu, na jazere ani v mori. Eva je tak trochu aj moja. Aj preto ju kreslím a maľujem,” vyznáva sa Katarína.

Telá v objatí vody

Na základnú umeleckú školu chodila už ako dieťa. Jedného dňa sa do nej vrátila, aj keď oveľa neskôr. „Pred siedmimi rokmi som začala chodiť na kurzy pre dospelých. Chytilo ma to aj vďaka vynikajúcej učiteľke Júlii Džambazovič, ktorej umelecké vedenie ma posúva ďalej,” prezrádza Katka, ktorá dizajnuje aj kvety, interiéry a tvorí šperky. Prepadla tiež maľovaniu, v ktorom sa rokmi zdokonaľuje.

Ústrednou témou jej záujmu sú telá vo vode. Napnuté i uvoľnené. Telá, ktoré v objatí vody zažívajú svoju tajnú, súkromnú rozkoš z pohybu sú jej študijným materiálom. „Vždy ma fascinoval pohyb a telo. Tým, že je u nás v rodine plávanie dominantné, mám ho odpozorované a navnímané. Plavkyne a plavcov som začala maľovať na šatky z hodvábu a ten materiál im pristane, lebo je jemný a pohyblivý. Dokonale ladí s motívom. Šatky a výjavy na nich sa pri nosení menia,” prezrádza Katarína. A tak si ráno pri plávaní začala viac všímať, čo by mohla štetcom a pierkom na tuš zobraziť. Rôzne štýly plávania, nálady ľudí, nenápadné rozhovory nad hladinou i reč tela pod ňou.

„Chcela som zachytiť aj Evu ako kúpalisko môjho detstva. To, čo ma zaujme, si fotím na malý, nenápadný fotoaparát, ktorý je vodeodolný. Plávanie je pre mňa oddychom. Rada premýšľam a chytám sa myšlienok aj pod vodou, pri nádychu, otočkách. Všímam si hru svetla, v bazéne je veľa vnemov, ktoré potom prenášam do kresieb a malieb,” priznáva.

Aj napriek tomu, že na maľovanie nemá školu, nepočítajúc tú základnú umeleckú, dostala sa do prípravky na umeleckej škole vo svetoznámom anglickom Cambridge. „Nabrala som odvahu, prihlásila sa a prešla pohovormi. Prijali ma a pred koronou som sa na týždeň stihla zúčastniť aj skúšobných hodín. Nadchlo ma to. Bola som tam síce najstaršia, ale to mi neprekážalo,” rozpráva Katarína. V ďalšom štúdiu ju zastavil až nedostatok financií a pandémia. Rozmýšľa ako ďalej. Maľovať ani plávať neprestáva…

Výstava v prázdnom bazéne

Katka by najradšej maľovala olejovými farbami na veľké plátna. Sníva o výstave na mieste, kde s plávaním začínala. Už len kohosi nadchnúť pre nápad vystaviť svoje diela na stenách prázdneho krytého bazéna, ktorý je na kúpalisku Eva pre zlú statiku strechy už roky mimo prevádzky.

Na pozvánke k výstave by mohlo byť napísané: Vstup do bazéna len pre plavcov a na vlastné nebezpečenstvo! Bolo by to príznačné a silné. Nasucho by ste sa mohli ponoriť do jej cítenia. Plavecký bazén by bol aspoň symbolicky a na chvíľu sprístupnený umeniu, ktorým je aj zachovávanie funkcionalistickej architektúry pre tých, ktorí prídu po nás. Ktovie, čo sa podarí skôr.

Každopádne, ďalšia plavecká sezóna na Eve je už otvorená. Atmosféra a nostalgia pretrvávajú. Prežívajú akousi zotrvačnosťou, konzervujú sa v čase každé nové ráno. Cítiť ich aj z obrazov a skíc usmievavej Katky Malíkovej. Možno to bude tým, že sa staručká kúpalisková dáma za tie roky príliš nezmenila. Na svoj úctyhodný vek vyzerá stále rovnako. Nechajme ju plávať…