Čakanie na evolúciu
Dnešné prihovorenie sa vám začnem čerstvým aforizmom známeho slovenského novinára a aforistu Tomáša Uleja: „Evolúcia – zamenili sme tých, ktorí sú schopní všetkého, za tých, ktorí nie sú schopní ničoho.“
Juraj Sedlák (Autor: archív Juraj Sedlák)
Trefné. Netreba viac slov. Obraz je výstižný. Stotožnia sa s ním mnohí. Umenie povedať veľa málo slovami. Možno si poviete, že to platí o tamtých hore, ale aj o tých u nás dole. A možno to platí aj o nás samotných. Meníme sa pomaly.
Z frflania na leto a jeho závratných teplôt nás vytrhne informácia o tornáde, ktoré sa sformovalo z ničoho nič len sotva 60 kilometrov vzdušnou čiarou od nás. A to sme si mysleli, že sme v bezpečí, aspoň čo sa týka prírodných javov. Na tú skazu sa ťažko pozerá, predstavte si, že ju musíte žiť. Prídete razom o všetko. Utiekať sa môžete len k faktu, že ste to prežili. Tak ako sme prežili prvé dve vlny. Doma, pod strechou, v bezpečí.
Zdravie je kľúčom k všetkému, v prvom rade duševné a potom i fyzické. Sú prepojené. A to, že vždy môže byť aj horšie, je nad slnko jasné. Vážme si všetky samozrejmosti a maličkosti, na ktorých stojí svet. Vnútorný. A za rohom je už nastúpená tretia vlna, ktorej sa vraj nevyhneme.
K čomu nás donúti strach? Až keď sa nás dotkne osobne, pochopíme. Utekáme na dovolenky na chvíľu uniknúť a neriešiť. Veď tomu, čo sa deje, už ani nevládzeme rozumieť. A máme slobodné právo čomukoľvek neveriť. Veríme aj tomu, čomu prakticky nerozumieme, a rozumieme tomu, čomu neveríme. A tak stále dokola.
Medzitým akoby sa zrýchlil čas. Ešte toho musíme stihnúť veľa. A chce to stihnúť každý. Aj umelci, ktorí chrlia často až nezrozumiteľné „pozdravy“ z lockdownu. Musia, pre granty a kvázi kultúrnu pomoc.
Medzitým v Piešťanoch vzniká kultúrne centrum, o ktorom mnohí ešte ani nevedia. Jeho traja iniciátori a dobrovoľníci tam po víkendoch chodia zaprášení realizovať svoje sny o kultúre pre nás všetkých. A mesto im pomôcť nevie a možno ani nechce. Ani v relatívnych maličkostiach. Nie nadarmo sa hovorí, že o peniaze ide až v prvom rade. V ojedinelých prípadoch to tak nie je.
Mimochodom, všimli ste si, ako všetko zdraželo? Nielen smeti, ktoré radnica vysvetlila jednou tlačovou správou. Žiadny trpezlivý dialóg a argumentácia s občanmi. Prehlbovanie skutočného vzťahu s obyvateľmi sa nekoná. Ide sa ďalej. A tak si budeme musieť počkať na ďalšiu evolúciu. Na tých, ktorí sú schopní z ničoho upliesť bič a urobiť aspoň niečo. Možno dovtedy pochopíme, že (aspoň) niečo musíme urobiť aj my sami.
Držme si palce.
