Piešťanka Zuzka Vráblová súčasťou globálneho videa RedBullu
Kreativita nemá hranice. Pozri si globálny počin, ktorý spája nespojiteľné. Toto je Unlocking Creativity, video režírované z bytu, ktoré prepája 24 lokalít, 11 športovcov z rôznych kútov planéty.
Z obývačky priamo do vody
V samotnom videu sa nachádza aj naša wakeskaterka Zuzka Vráblová, ktorá sa objavila v obývačke v Piešťanoch, kde skočila von z okna priamo na vodu!
Vo videu nájdeš tých najlepších – basketbalový hráč Matisse Thybulle, šermiar Miles Chamley-Watson či skateboardové hviezdy Zion Wright a Courage Adams. Z Turecka je tu svetová šampiónka v Taekwonde Kübra Dağlı, z Čile Sebastián Álvarez a Tania Sachdev z Indie. Slackliner Haruki Kinoshita a esports hráčka Kana Tani sú neprehliadnuteľní. Spôsob, akým sa video natáčalo, sa trochu líšil od toho, ako by produkcia a réžia normálne pristupovala k projektu. Režisér dodáva, že to bolo všetko v prvom rade o tom, že dianie sledoval cez kamerový záznam z malej miestnosti v Amsterdame.
Zuzana Vráblová: Bola pre mňa veľmi zaujímavá skúsenosť – jednak po organizačnej, ale aj po filmovej stránke.
Bol to totálne netradičný projekt. Ako si ho vnímala ty počas nakrúcania a s odstupom času – teraz, keď si ho môžeme pozrieť?
Od začiatku, ako ma oslovili, to bol pre mňa diametrálne odlišný projekt ako tie, na ktorých som mala možnosť doteraz spolupracovať. Na začiatku som si ani nevedela predstaviť, ako to celé bude fungovať, no hneď som vnímala, že to bude video, v ktorom sa kladie veľký dôraz na filmovú a vizuálnu stránku – čo je samozrejme vidieť už pri „transition scéne“, ktorá zobrazuje prechod medzi jednotlivými prostrediami.
Nevedela som sa dočkať, kedy výsledok uzrie svetlo sveta. Po záberoch nás, športovcov, nasledujú ukážky z nakrúcania, ktoré ma znovu preniesli do obdobia, kedy sme to spoločne tvorili – tam vidieť, koľko času a samozrejme aj energie, sme do projektu vložili, a tiež aj to, aký skvelý tím sme boli. Bolo to o každom jednom z nás, každý musel do toho vložiť veľké úsilie.
Je to kombo profesionálnych športovcov, ich disciplín a domovu každého jedného. Ozaj skvelé spojenie po každej stránke. Ako vnímaš ty túto „connection“?
Mne je spojenie rôznych športovcov z rozličných krajín veľmi sympatické a pokiaľ je to kvalitne spracované, a je tu možnosť, ako to dostať k veľkému počtu ľudí, má to celé zmysel.
Niekto si to môže pozrieť len kvôli konkrétnemu športovcovi, no zrazu sa dostáva do kontaktu s ďalšími a má možnosť vidieť aj iné športy.
Každý mohol ukázať jeho domov, prostredie, v ktorom žije, a samozrejme kultúru, ktorá sa spája s konkrétnou krajinou. Cez toto video možno vidieť aj odlišnosti, čo je podľa mňa skvelé. Nie je veľa projektov, ktoré takýmto spôsobom prezentujú domov, no pre mňa to bola skvelá príležitosť, ako ukázať, kde som trávila čas počas obdobia, kedy sme nemohli chodiť von. Aj toto nám priniesla táto doba. Je super sa podeliť o to, ako sme trávili čas – ako sme boli prepojení aj napriek všetkým okolnostiam.
Čo si si myslela, keď si sa dozvedela prvýkrát o projekte? Bola si ihneď „in“?
Hneď to bolo pre mňa zaujímavé a netradičné, no nevedela som si predstaviť ten presun z vnútra do vonkajšieho prostredia cez stenu. Bol to skvelý nápad, no chcela som sa uistiť, že to bude kvalitné a výsledok bude stáť za to. Keď som však videla vizualizáciu a prezentáciu k projektu, bola som si istá, že výsledok bude stáť za to.
Samozrejme, bol to skvelý pocit, že si vybrali mňa, ako slovenskú wakeskaterku do projetku, kde sú zapojení mnohí športovci z celého sveta. Jednoznačne ma to potešilo.
Tvoja scéna sa začína v obývačke, kde skáčeš priamo do vody z okna a potom dávaš trik na vode. Ako by si nám priblížila nakrúcanie – obidve scény – obývačka vs. voda? Sama si povedala, že to bolo pre teba zaujímavé po organizačnej, ale aj po filmovej stránke.
Organizačne to nebolo vôbec jednoduché. Scénu z obývačky sme nakrúcali u mojich rodičov, našťastie tam máme väčší priestor, kde sme to vedeli spoločne vyskladať podľa potrieb. Museli sme to tam preorganizovať, vyniesť gauč a priniesť menší. Všetko preto, aby sme vedeli využiť celý priestor a nakrútiť scénu, kde sedím a hodia mi hrazdičku – aby vzniklo viac miesta na pohyb k oknu.
Von z terasy ma ťahali chalani – museli sme mať správnu rýchlosť, nie pomalú ani príliš rýchlu. Každý záber sme robili na viackrát a všetci si dávali záležať, aby všetko plynule prechádzalo a vytvorilo jeden celok.
Presun z okna obývačky von bola ešte väčšia zábava. Riešili sme to mesiace vopred, aby to všetko bolo vyladené a plynulé. Skúšali sme viaceré varianty na vode – aj na vleku, aj za vodným skútrom. Bolo to extrémne zaujímavé a náročné. Režisér mal svoju predstavu, tá bola posunutá hlavnému kameramanovi, potom mne – bola to tímová práca.
Na wakeskatové zábery som bohužiaľ nemala najideálnejšie podmienky. Bezvetrie je ideál, no tentokrát ho bolo len veľmi málo. Niektoré zábery sa nemohli ani použiť.
Bol to náročný projekt? Ako dlho trvalo, kým ste získali ten správny uhol či záber?
Veľakrát sa stalo, že som ja osobne bola spokojná so svojou jazdou, no vtedy to nebolo ideálne po filmovej stránke, napríklad to nebolo ostré, alebo neboli vhodné svetelné podmienky.
Ako ti to išlo na vode? Je to ťažšie, keď vieš, že potrebuješ zo seba dať to najlepšie a celý štáb na to čaká?
Nebolo to jednoduché, no najviac to skomplikovali podmienky a počasie, ktoré ani neboli vhodné na wakeskating. Podmienky nás jednoducho limitovali.
Nastali aj nejaké komplikácie?
Určite poveternostné podmienky. A aj časové obmedzenia – nasledujúci deň malo byť bezvetrie, no už sa nedalo nakrúcať. A ďalšou komplikáciou bolo aj to, že režisér nebol na placi, ale režíroval z bytu a určite by to bolo jednoduchšie, keby bol reálne prítomný.
Celé toto obdobie nás istým spôsobom odlúčilo od vecí, na ktoré sme boli zvyknutí. Tento projekt však ukázal, že kvalitné spojenie všetkých aspektov dokáže vytvoriť niečo neskutočné. Čo ti tieto nečasy ako osobe či športovkyni dali? Ako sa na to pozeráš teraz?
V dobe, kedy sme boli odmedzení v rôznych ohľadoch – či už v športe, v samotnom cestovaní či v celom fungovaní, sme dokázali niečo takéto vyprodukovať, a to je podľa mňa veľmi super. Kreativita tu je zjavná, či už zo strany režiséra alebo celej produkcie.
Pre mňa to bol rok, počas ktorého som mala obmedzené možnosti, čo sa týka cestovania. Určite by som cestovala do Ázie a trénovala, no strávila som viac času doma, zariaďovala som si svoj domov a mala som na to dostatok času. Človek si samozrejme aj veľa vecí uvedomil. Pre mňa je to hlavne vďačnosť za to, čo mám. Okrem toho som pridala pár aktivít a hobby, rada chodím bikovať a začala som sa venovať aj starostlivosti o izbové kvety, ktoré ma stále držia. A samozrejme aj dočaskovanie psíkov, ktoré mi spríjemnilo tieto časy doma. Mala som tým pádom vždy parádnych parťákov vedľa seba.
