Podoby džezu
Milí priatelia džezu a dobrej hudby, prednedávnom sme sa prešli okolo míľnika označujúceho jeden rok. Viac než 365 dní bez priestorov, ľudí a udalostí, ktoré mnohým z nás tvorili životy. Tak to bolo v čase pred pandémiou. Viac než 365 dní bez klubu, divadla, koncertu či festivalu. Viac než 365 dní podivne ochudobneného jestvovania, niečo ako polovičný život
Jano Babič (Autor: red)
Posledné predstavenie naživo pred skutočným publikom, ktoré sme pokryli reportážou v našej relácii, bol koncert v piešťanskom parku – Jazzové divy, prehliadka slovenských džezových speváčok. Potom ešte Jazz pod hradom v Trenčíne. V stiesnených podmienkach s dodržaním odstupov a dezinfekcie sme odohrali a zapísali ročník.
Keď sa dívam spätne na tieto udalosti, vnímam ich, akoby sa stali pred desiatimi rokmi. Asi sme boli príliš optimistickí, keď sme pred rokom plánovali koncerty a festivaly. Žiadne z podujatí, ktoré sme avizovali, sa neuskutočnili tak, ako sme pôvodne zamýšľali. A možno sme ešte stále príliš optimistickí aj teraz pri plánovaní podujatí na tento rok.
V týchto dňoch je nás už viac s druhou vakcínou. Tí mladší čakajú na očkovanie, a hoci nie sme kompletne odolní voči vírusu, lomoz príprav podujatí je počuť. Aj v takej diaľke, ako je Horehronský festival vo Zvolene, Open Jazz Fest na Zelenej vode, Jazz pod hradom v Trenčíne, ale aj ten celkom blízko: festival Ženy v džeze chystá Dáška Libiaková v našom meste.
A môj nárek nad nedostatkom produkcie džezových štandardov spred pár mesiacov bol, dúfam, predčasný. Viacero klubov sa neotvorí v pôvodných prevádzkach, niektoré koncerty sa odohrali virtuálne a možno sa stanú pravidelnými. Návrat k normálu je na obzore. Ale buďme opatrní, aby sme sa nevrátili k tomu, ako veci prebehli. To sa nesmie nikdy stať – musíme ísť ďalej, ale pritom si musíme ceniť to, čo máme. Ísť ďalej s hlbším uvedomením toho, ako rýchle môžeme všetko stratiť, keď nebudeme obozretní a ohľaduplní. Hoci svet okolo nás už nebude nikdy taký, aký bol…
Život je mozaika spomienok a zážitkov, silnejších alebo farebnejších. Viac alebo menej formujúcich naše osobnosti a dni každodenné. Duffy Jackson, americký džezový bubeník, sedel od štyroch rokov za bubnami. Malý bacuľatý človiečik s vrodenou chybou pravého chodidla nosil ortopedickú topánku a ja som sa prvú hodinu díval s údivom, ako dokáže touto nohou hrať tak, ako len on vie. V časopise JazzTimes som čítal smutnú zvesť – 3. marca v Nashville vo veku 67 rokov zomrel… Spomienka bude patriť aj ďalšej veľkej osobnosti. Curtis Fuller, legendárny trombonista, nás opustil 8. mája.
V našej relácii sú Ženy v džeze veľmi aktuálnou témou. Camille Thurman, americká speváčka a saxofonistka, vydala už dva strhujúce albumy. Na stretnutie v nedeľu o 20. hodine v relácii Podoby džezu na Rádiu Piešťany sa teší vám a džezu verný Jano Babič.
