Piešťanský týždeň oslavuje tridsiate narodeniny

Ďakujeme všetkým verným čitateľom z tisícok domácností od Pečeniad až po Novú Lehotu a Pobedim, ale aj zahraničným Slovákom, ktorí nás čítajú a sledujú naše online spravodajstvo, za ich podporu aj v čase pandémie. Kedysi, keď redakcia veľkosti obývačky sídlila oproti Srdiečku na Pribinovej ulici, sme sa na jedinej stoličke pri počítači striedali piati, bol na ňu poradovník. Dnes v čase núdzového stavu je prázdnych stoličiek v redakcii plno.

Noviny píšu naši redaktori z domu, a ak máme porovnať, čo bolo či je pre nás pozitívnejšie, „tlačenka“ na Pribinke bola bezkonkurenčná! No vďaka online priestoru sme zvládli nielen ľudské, ale aj profesionálne väzby medzi kolegami i čitateľmi, a hoci v ťažkých časoch náš Piešťanský týždeň so cťou, s bohatým a hodnotným obsahom žije a šliape ďalej!

Jeho prvé číslo vyšlo 30. apríla 1991 a ako sa jeho zakladateľ Juraj Staško zdôveril, noviny si daroval k meninám. Úvodné číslo, ktorým jeho vydavateľ nadviazal na históriu miestnej tlače spred druhej svetovej vojny, vyšlo na štyroch stranách formátu A3. Juraj Staško sa spolu s Piešťankou, niekdajšou pracovníčkou Tesly, Xéniou Knéblovou vydali na cestu plnú úskalí. Všetky ekonomické a prevádzkové záležitosti zabezpečovala manželka zakladateľa, záhradná a krajinná architektka Anna Stašková.

Postupne sa rozširoval redakčný kolektív, obsah i rozsah novín. V prvom polroku 1993 vychádzal PT dokonca dvakrát do týždňa – v utorok a piatok. Napokon jeho vydavateľ usúdil, že dve čísla v týždni je priveľa a odvtedy zostalo len pri jednom vydaní. Začiatkom septembra v tom istom roku pribudla v Piešťanskom týždni aj strana s názvom Hlas Vrbového, ktorý sa neskôr vydal na samostatnú dráhu.

Za tridsať rokov existencie sa obmenil nielen redakčný kolektív, ale tiež spôsob vydávania, tlače a veľkosti novín. Vystriedali sa aj vydavatelia. Po Jurajovi Staškovi prešiel Piešťanský týždeň pod vydavateľstvo Regiss, potom čerstvé správy z mesta i regiónu prinášal do vašich rodín Winterpress. V súčasnosti periodikum vychádza pod hlavičkou akciovej spoločnosti WINTER média.

Prvým šéfredaktorom Piešťanského týždňa bol Juraj Staško, po ňom sa až do dnešného dňa na šéfovskej stoličke vystriedali viacerí v dlhších či kratších časových intervaloch. Rovnako to bolo s redaktormi, ktorí sa podieľali na tvorbe obsahu novín od prvého vydania až po číslo, ktoré čítate práve teraz.

Obsah jeho stránok tvoria v súčasnosti pre vás každý týždeň šéfredaktor a traja redaktori. Šéfredaktorom je strategicky uvažujúci bývalý vojenský profesionál, Jozef Vojčiniak. V tíme píšucich redaktorov je talentovaná mladá mamička chlapčeka Paťka, doktorandka Alexandra Mathiasová. O šport sa stará manažér Piešťanských Čajok i ženskej basketbalovej reprezentácie Tomáš Horký a excelentne sa ujal svojho remesla počas zdravotnej prestávky Viery Dusíkovej jej plnohodnotný náhradník, novinárskymi cenami ohodnotený Juraj Sedlák.

Takmer od počiatku jestvovania PT je dušou kolektívu a dobrým „strážcom“ našich novín grafik Ľubomír Škorňák. Je pokojný, má prehľad a ustráži všetko, na čo zabudnú redaktori. Ak ktokoľvek čokoľvek potrebuje, na Šupu, ako ho od školských čias prezývajú jeho kamaráti a aj my, je stopercentné spoľahnutie.

Rozvážna, milá, pekná, prívetivá – tak by sa dala charakterizovať naša súčasná šéfka vydavateľstva Lucia Uhliarová. Ak potrebujete inzerciu a vybaviť všetko, čo súvisí s distribúciou, tlačou, ekonomikou a riadením PT, je tu pre vás.

Skontroluje pravopis aj štylistiku, vychytá i významové chybičky, taká je naša dlhoročná jazyková korektorka, gymnaziálna pedagogička Ivana Papcunová. Je nielen múdra a rozhľadená, ale aj vtipne kritická. Pracovať s ňou je radosť.

O to, aby sa týždenník dostal k svojim čitateľom, sa už roky stará vodič Miloš Siget, ktorý každý týždeň vyzdvihne noviny z tlačiarní v Bratislave a rozvezie ich po celom regióne. Náš ďalší vodič Stanislav Vavro ich distribuuje po predajných miestach v Piešťanoch.

Počas tridsiatich rokov existencie Piešťanského týždňa ho viedli títo šéfredaktori: Juraj Staško, Štefan Gregorička, Pavel Podolský, Peter Remiš, Ondrej Kolár, Peter Kasalovský, Alena Dudeková, Peter Galan, Michal Petruška, Adriana Drahovská, Ján Karásek, Gabriel Kopúnek, Tibor Hlobeň. V súčasnosti, ako sme už písali, je naším šéfom Jozef Vojčiniak.

Medzi nezabudnuteľných redaktorov, ktorí zaznamenávali dnes už históriu Piešťan, patria Jana Obertová, Drahomíra Moretová a Igor Paulech. Piešťanský týždeň je natrvalo spojený aj s ďalšími menami – Monika Laciková, Natália Hevierová, Alena Šebová, Michaela Vanglová, Lenka Gogolová, Viktória Kapitányová, Martina Sokolová, Michal Strečanský, Peter Krištofovič, Juraj a Michal Staškovci, Martin Sarvaš, Peter Sedláček, Maroš Perlák, Martin Kmeťo, Gabriela Jurišová, Alžbeta Beluská, Eva Maráková, Ján Galo, Ľudovít Lenoch, Katarína Stančíková, Daniela Serišová a mnohí ďalší, ktorých mená nájdete v tirážach našich novín.

Štefan Gregorička tu bol od začiatku

Piešťanský týždeň mal svojho dnes už legendárneho športového a regionálneho redaktora Štefana Gregoričku. Spomínam si aj na to, ako Pišta napísal jedny celé noviny úplne sám. Bol čas dovoleniek a k tomu ešte ktosi náhle ochorel.

O niektoré skúsenosti sa podelil aj s našimi čitateľmi ešte v čase, keď sme oslavovali dvadsiate výročie: „Hoci Piešťanský týždeň založil Juraj Staško, aj ja považujem tieto noviny za svoje dieťa. Prvé športové príspevky som mal v nich uverejnené už v druhom čísle, ktoré vyšlo 8. mája 1991. A to iba preto, že Staško sa dovtedy nemohol so mnou skontaktovať. Bolo to v čase, keď sme ešte nemali počítače. Všetky rukopisy od redaktorov a dopisovateľov sa museli prepisovať na počítači na gymnáziu. Takto napísané a zalomené strany sa potom vo fotolaboratóriu v Tesle menili na fólie. Namiesto fotografií boli na stranách voľné okienka, do ktorých sa potom fotografie dodatočne vlepovali. Takto pripravené strany sa v piešťanských tlačiarňach nasvietili na špeciálne platne, z ktorých sa následne tlačili noviny.

V jeden horúci deň sme spolu s pánom Staškom zaradili fotografie do vopred pripravených políčok a zašli sme si na pivo. Keď sme sa vrátili do tlačiarní, s hrôzou sme zistili, že dve fotografie boli vymenené. Naša chyba stála majiteľa zopár tisíc korún, no čitateľ dostal noviny také, aké mali byť. V počítačovej ére sa vtedajšiemu externému grafikovi Igorovi Orviskému pritrafilo, že vo chvíli, keď už mal takmer hotové celé číslo, sa zrútil ,zalamovací‘ program. Bolo okolo polnoci a my sme museli začínať odznova. Z redakcie sme odchádzali za svitania, no čitateľ opäť nič nezbadal.“

Viere Dusíkovej koluje v žilách krv čitateľov

O svojich začiatkoch hovorí aj novinárka Viera Dusíková: „Do dverí prvej redakcie Piešťanského týždňa som vstúpila v lete 1992 aj s trojročným synčekom Martinkom. Kým som sa rozprávala s Jurajom Staškom, zhodil naňho môj syn akýsi paraván či nástenku. Namiesto karhania som vybuchla smiechom. Zháňali niekoho, kto ovláda počítačový textový editor. Vtedy sa písalo ,T602-kou‘. Mala som šťastie, že som v Závodoch výpočtovej techniky v Banskej Bystrici pracovala v tíme programátorov, ktorí tento program vyvíjali. Staškovi som to oznámila. ,Sadnite si a niečo mi napíšte,‘ povedal.

Do redakcie som prichádzala v čase, keď bol synček v škôlke. Po dvoch mesiacoch skúšok Staško zariskoval a vzal ma, uvedomujúc si, že môžem kedykoľvek vypadnúť pre chorobu dieťatka. Prepisovanie cudzích textov mi nestačilo, túžila som z celej duše byť ich autorkou.

Život sa mi všelijako točil a z dverí na Pribinovej ulici som v decembri toho istého roka odišla s bruškom zarovno nosa na materskú dovolenku. Narodilo sa mi dievčatko Adelka a potom prišla rakovina. Moji kolegovia v Piešťanskom týždni dali do novín výzvu, aby čitatelia, ktorí majú nulku pozitív, darovali krv na moje meno. Reagovali na ňu desiatky ľudí. Ich krv mi spolu s mnohými inými šťastnými náhodami zachránila život. Mám v sebe možno aj dvadsať plných transfúznych vrecúšok najvzácnejšej tekutiny od priateľov, rodiny, no najviac od čitateľov Piešťanského týždňa.

Vtedy, často mysliac na smrť, som si povedala, že túto krv nejakým spôsobom splatím. A tak som zatiaľ tu a je to už dávno, čo sa mi po rakovine narodil Samko. Pokúšam sa byť dobrou matkou aj redaktorkou. Stále mám v sebe rovnakú túžbu – odovzdávať to dobré, čo mi bolo Piešťanským týždňom dané! Pretože v žilách mi prúdi krv jeho čitateľov. Dnes, žiaľ, po 25 rokoch opäť bojujem s ochorením a verím, že ak sa mi podarí s rakovinou vyjednať prímerie, ešte nejakú tú redakčnú stoličku ohrejem.“

Vývoj elektronických médií priniesol prirodzenú potrebu priblížiť sa čitateľom aj takouto formou. Od roku 2008 jestvuje online denník PT, ktorý vo svojich špecifických rubrikách prináša niekedy len upútavky, inokedy komplexné informácie z diania v regióne. „Mladší brat“ papierových novín je obohatený o fotogalérie a krátke videá. Je ideovo previazaný so sociálnou sieťou Facebook. Piešťanský týždeň má priaznivcov i na YouTube či Instagrame.

Bez našich dopisovateľov by sa Piešťanský týždeň nestal najčítanejším regionálnym periodikom. Tvoríme ho my, ale aj vy, vážení čitatelia! Veríme, že sa spoločne všetci tešíme na nové udalosti, nových ľudí a príbehy Piešťan i celého regiónu. Nech sa nám všetkým Piešťanský týždeň číta na jeden dúšok!