Nutrie sa stále množia, neostýchajú sa ani obydlí
Navonok milé hlodavce, ktoré žijú v skupinách a neboja sa prísť ani na pár centimetrov k človeku, sú v skutočnosti neželaným obyvateľom miest, Piešťany nevynímajúc. Nutrie sú premnožené, nekŕmte ich. Nemáme tu anakondy, jaguáre ani aligátory, ktoré by ich počty preriedili. Ony možno preriedia počty vtáctva, ktoré u nás prirodzene hniezdia.
O rastúcich kolóniách nutrií sme informovali už pred niekoľkými mesiacmi s tým, že najlepšie bude hlodavce neprikrmovať, aby sa ďalej nemnožili. Prednedávnom nám však do redakcie prišla správa, ktorá naznačuje, že problém s nutriami sa zatiaľ len zväčšuje. „Je ich plno a začínajú chodiť do priestorov obytných objektov, kde sa hrajú malé deti. Myslím si, že už to je nebezpečné na prenos infekcií,“ prišiel podnet od čitateľa.
Cestou, ako nenapomáhať rozmnožovaniu nutrií, je prestať ich dokrmovať. Upozornilo na to aj Mesto Piešťany: „Prikrmovaním prispievame k ich nekontrolovateľnému množeniu, ktoré môže zapríčiniť v budúcnosti nemalé problémy. Keďže prítomnosťou človeka strácajú svoju plachosť, ich výskyt môžeme v budúcnosti očakávať aj v blízkosti ľudských obydlí alebo na uliciach pri zberných nádobách na odpad. Už teraz je ich počet v Piešťanoch a v okolí veľký.“
Mesto citovalo aj Viliama Vongreja zo Štátnej ochrany prírody SR, Správa CHKO Malé Karpaty, ktorý vie o tom, že i v Piešťanoch sa stali nutrie atrakciou: „Popri labutiach, kačiciach, čajkách je to ďalší ‚hýčkaný‘ druh, ktorý časť verejnosti s nadšením kŕmi, odvyká od prirodzenej plachosti, a zároveň podporuje ich reprodukčnú úspešnosť. V konečnom dôsledku nevedomky vytvárajú problém ľuďom aj tým zvieratám.“
Rovnako o nutriách ako škodcovi hovorí Agrárna komora Českej republiky: „Rozmohol sa nám tu taký nešvár! Nekŕmte, prosím, nutrie riečne. V skutočnosti ide o nepriateľa tuzemských poľnohospodárov a prírody.“ Dopĺňa, že hlodavce môžu byť prenášačmi niekoľkých nepríjemných chorôb, ako je leptospiróza, salmonelóza, brucelóza, tularémia alebo potkania žltačka.
Agentúra ochrany prírody a krajiny Českej republiky (AOPK ČR) zasa hovorí, že budovaním chodieb v brehoch nutria prispieva k ich nestabilite, čo spoločne so spásaním vegetácie môže viesť k zvýšenej brehovej erózii. Úbytok pobrežnej vegetácie tiež negatívne ovplyvňuje hniezdenie niektorých druhov vtáctva. Napríklad v Taliansku je preukázaný pokles rozmnožovania rybára bahenného v oblastiach s výskytom nutrií. V blízkosti polí môže spôsobovať lokálne ekonomické škody poľnohospodárom.
Nutria v našich končinách nemá prirodzeného predátora. V Južnej Amerike ju loví jaguár, aligátor alebo anakonda, ktoré sa zatiaľ po našich uliciach nepohybujú.
AOPK ČR dodáva, že nutrie možno likvidovať aj odstrelom alebo odchytom do pascí. Približuje, že v Anglicku sa takto podarilo kompletne vyhubiť nutrie, no podieľalo sa na tom 24 profesionálnych lovcov po dobu ôsmich rokov. Smrteľné sú pre ne tuhé zimy, pričom pri extrémnych chladoch u nás môže vyhynúť 80 až 90 percent jedincov. No už aj zimy často prežívajú vďaka ľuďom, ktorí ich prikrmujú.
I tí, ktorým je nutrií ľúto alebo sa im páčia ich milé „kukuče“, by mali zvážiť, či naozaj nebude lepšie prestať podporovať ich množenie nezmyselným prikrmovaním. Doviesť tento problém do štádia, keď bude nutný odstrel týchto zvierat, azda nechce nikto ani tí, ktorí si narastajúci problém uvedomujú už dnes. A napokon myslite i na vtáctvo, ktoré prirodzene v Piešťanoch hniezdi, a na škody, ktoré na ňom môžu nutrie napáchať.
