Slovenskí učitelia sa vďaka svojej organizovanosti a sebadisciplíne považujú za svedomitých, ukázal výskum

U slovenských učiteľov dominuje svedomitosť, ktorá sa prejavuje najmä organizovanosťou a sebadisciplínou. Vyplýva to z výskumu v rámci národného projektu Medzinárodného hodnotenia kľúčových kompetencií dospelých (PIAAC), na ktorom od augusta 2018 pracoval Národný ústav certifikovaných meraní a vzdelávania (NÚCEM). Informoval o tom odbor komunikácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR. Na výskume sa zúčastnilo 2 014 učiteľov z celého Slovenska, z toho 958 zo základných škôl a 1 056 zo stredných škôl. Priemerný vek účastníkov bol 43,5 roka a ženy tvorili 78 percent vzorky. Ako vysvetlilo ministerstvo, uvedené podiely súhlasia aj s medzinárodnou štúdiou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Talis.

Ministerstvo priblížilo, že vo výskume sa analyzovala a hodnotila úroveň preferencie osobnostných charakteristík podľa takzvaného päť faktorového modelu osobnosti (Big Five model). Tvoria ho svedomitosť, extroverzia, prívetivosť, otvorenosť a emocionálna vyrovnanosť. Respondenti si v online dotazníku vyberali zo 104 dvojíc výrokov tie, ktoré ich najlepšie vystihovali. Následne boli vyhodnotené v rámci piatich hlavných dimenzií a 13 poddimenzií, teda osobnostných charakteristík. Cieľom bolo zistiť, ako sa osobnostné črty líšia v závislosti od veku, pohlavia či typu školy a tiež to, ako súvisia s vnímaním a psychickou pohodou a profesijnými zámermi učiteľov. Výskum skúmal aj osobnostné charakteristiky pedagógov, ktoré majú zásadný vplyv na kvalitu každodenných interakcií medzi učiteľom a žiakom a zároveň vplývajú aj na rozvoj osobností žiakov a ich zručností.

U všetkých zúčastnených učiteľov v sebahodnotení najviac dominovala osobnostná dimenzia svedomitosť. Bola predstavená v zastúpení charakteristík ako organizovanosť a sebadisciplína. Nasledovala extroverzia v poddimenzii asertivita a rozmer prívetivosť v poddimenzii spolupráca. U učiteľov boli najmenej zastúpené charakteristiky spoločenskosť, prispôsobivosť, zvedavosť či veľkorysosť. Ministerstvo vysvetlilo, že v prípade dimenzie extroverzia to znamená, že učitelia majú nižšiu mieru záujmu o spoločenské interakcie, v rámci triedy však prejavujú rozhodné a asertívne správanie. Vo sfére prívetivosť majú väčšiu náklonnosť k tímovej spolupráci, avšak ochota zdieľať čas a prostriedky je nižšia.

Zo štatistík vyplynulo, že stredoškolskí učitelia majú väčší záujem vzdelávať sa a vnímajú samých seba ako viac intelektuálne zameraných. Naopak, učitelia zo základných škôl sa vnímajú ako menej ambiciózni a prispôsobiví než učitelia gymnázií. V porovnaní s učiteľmi zo stredných odborných škôl sú však viac veľkorysí. Výskum ukázal, že muži viac prejavili otvorenosť a emocionálnu vyrovnanosť, ženy zase svedomitosť a extroverziu. Podľa ministerstva možno konštatovať, že svedomitosť s vekom rastie a extroverzia, naopak, klesá.

Ministerstvo na základe výskumu vie, že aspekty líderstva, akými sú asertivita a sebadisciplína, sú v charakteristikách učiteľov dominantné a prítomné. Pedagógovia by však mohli profitovať z tréningu zručností zameraných na prispôsobivosť, ktorá spadá pod emocionálnu vyrovnanosť. Analytici pomocou dát potvrdili, že učitelia s nižším skóre v emocionálnej vyrovnanosti intenzívnejšie vnímajú stres a častejšie prežívajú úzkosť či strach. Zvýšenie zručnosti efektívne zvládať negatívne emócie a vyrovnávanie sa s neistotou a zmenami môže byť pre učiteľov prospešné v každodenných situáciách. Dlhodobo by sa tak mohla zlepšiť ich spokojnosť v práci.

Rezort dodal, že okrem emocionálnej vyrovnanosti je nutné zamerať sa aj na zvedavosť, kreativitu či intelektuálnosť. Prvky kreativity a zvedavosti vo vzdelávaní učiteľov by mohli podľa ministerstva zohrávať dôležitú rolu napríklad pri zavádzaní inovatívnych prvkov a nových technológií do vyučovania.

Projekt bol spolufinancovaný zo zdrojov Európskej únie (EÚ).

SITA