Böhm s Loučkom náročný triatlon zvládli, Sedliačik musel odstúpiť

Pavol Sedliačik: „Boli to úžasné preteky, skvele zorganizované. Výborne sa mi plávalo, užíval som si to. Vyplával som okolo 25. miesta, čo ma celkom prekvapilo. Dobre sa mi išlo aj na bicykli. Síce bol silný vietor, no všetci sme mali rovnaké podmienky. Najväčšie obavy som mal z pitného režimu a dopĺňania energie formou gélov. O to viac som bol sklamaný, že päť hodín na bicykli v časovkárskom posede si vyžiadalo svoju daň a po 150 kilometroch cyklistiky som musel pre bolesti chrbta odstúpiť. Bolo mi to veľmi ľúto, pretože som sa inak cítil výborne a tešil som sa na záverečný beh. Nič sa však nedá robiť, zdravie je prednejšie.“

Marián Böhm: „V prvom rade som veľmi rád, že sa mi podarilo dokončiť môjho prvého ironmana! Plávanie som absolvoval úplne v pohode, až nad moje očakávania. Ďalej nasledovala cyklistika, jazdilo sa mi super, avšak po tretom okruhu začal naberať na intenzite protivietor, s ktorým som musel bojovať, čo ma stálo neskôr veľké množstvo síl. Pocítil som to hlavne v behu, po prvom
okruhu mi oťaželi nohy a nebol som schopný držať plánované tempo. O to viac si cením, že som to dobojoval až do konca. Ako sa hovorí, vypil som si kalich horkosti až do dna. Poviem vám, prebleskovalo mi mysľou všeličo, tieto preteky si budem ešte dlho pamätať a čas 11:40 hodiny, za ktorý som ho absolvoval, mi už nikto nezoberie. Chcem poďakovať nášmu fanklubu a členom Triatlonu Vrbové, ktorí spravili úžasnú atmosféru, tak ako som predpokladal. Tiež priateľke Veronike a rodičom, ktorí ma povzbudili, keď som to najviac potreboval. A, samozrejme, skladám klobúk pred všetkými pretekármi, ktorí absolvovali Slovakmana 226.“
 

Roman Loučka: „Je krásne, keď sa splní sen, mne sa práve jeden splnil. Všetka tá namáha a drina stála za to. Takže som maximálne spokojný, ako to celé dopadlo. Do cieľa som prišiel v čase 12:13:53 hodiny. Počasie k nám bolo o niečo milosrdnejšie ako po minulé roky. Počas pretekov som zažíval rôzne stavy a bolesti, dopredu ma hnala túžba to dokončiť. Môžem potvrdiť, že triatlon na týchto vzdialenostiach je hlavne o hlave a ako si tú svoju psychiku človek nastaví. Veľkú úlohu zohráva aj podpora okolia, preto by som sa chcel veľmi poďakovať kolegom z klubu Martinovi, Marekovi, Patrikovi a, samozrejme, Mariánovi, ktorý bol so mnou na trati a zároveň mu gratulujem k úspechu, úžasnému fanklubu, ktorý snáď nemá žiaden iný klub na Slovensku. Tiež ďakujem rodine, priateľke Peťke, ktorá sa stará o moju rehabilitáciu, keďže je výborná masérka, a ešte by som chcel spomenúť viacnásobného ironmana Paľa Malíka, ktorý mi pomáha s tréningom. Držím palce ostatným ľuďom z okolia, ktorí to raz skúsia, aby mohli zažiť ten blažený pocit v cieli.“

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 32, ktoré je v predaji od 4. augusta.