V Piešťanoch máme vyše sto vrtov a sond na liečivú vodu

Viete o tom, že na Kúpeľnom ostrove, v Obtokovom ramene Váhu i v samotnom meste Piešťany sa nachádza vyše sto vrtov a sond zameraných na prieskum termálnej vody? Mnohé sú len skúšobné, uzatvorené, z tých najvýdatnejších na povrch tryská zázračná piešťanská voda. Termálna minerálna voda a unikátne sírne liečivé bahno sa stali základným kameňom vzniku kúpeľov.

Sírne bahno sa ukladá do špeciálnych bazénov, kde dozrieva jeden rok. (Autor: Supa/Nino Palenčár/archív BMIW)

Svetoznámymi sa stali vďaka moderným metódam liečby reumatizmu a iných ochorení pohybového aparátu. Klienti kúpeľov, ktoré sú síce v súčasnom čase len v obmedzenom režime prevádzky, sa vďaka liečbe, ale aj prekrásnemu prostrediu kúpeľného parku či bohatému kultúrnemu a spoločenskému životu, no i širokým možnostiam športového vyžitia a aktívneho oddychu, radi do nášho mesta vracajú.

Piešťanské liečivé vody a kúpele sa spomínajú už v písomnostiach z roku 1545, kde sa hovorí o mechanizme meandrovania Váhu a s tým súvisiaceho pohybu termálnych žriediel a hĺbených bahenných jám. Presne pred desiatimi rokmi, v roku 2011, kúpele využívali na svoje potreby vodu z voľných prelivov z troch hlbších záchytných vrtov v kombinácii s čerpaním z plytkej studne Trajan. Tam bol povolený maximálny denný odber 1200 metrov kubických za deň.

Na území kúpeľného mesta bolo ešte pred časom vyhlásených jedenásť zdrojov termálnych vôd pre Slovenské liečebné kúpele Piešťany, jeden zdroj pre hotel Magnólia a dva má vojenské zdravotnícke zariadenie. Vrty na Kúpeľnom ostrove majú svoje technické označenie, ale okrem neho viaceré z nich nesú i meno niektorej z významných osôb, ktoré sa zaslúžili o zviditeľnenie kúpeľov. Sú to napríklad Hynie, Cmunt, Scherer, Trajan či Beethoven.

Celková mineralizácia piešťanskej termálnej vody je 1400 mg/l. Tieto vody označujeme ako stredne mineralizované, stredne termálne, slabo kyslé, síranovo-hydrogénuhličitanové, vápenato-horečnato-sodné, sírne, hypotonické so zvýšeným obsahom fluóru a kyseliny kremičitej. Sú preto vhodné na liečenie ochorení pohybového aparátu, neurologických ochorení, kožných chorôb či ako doplnková liečba osteoporózy alebo dny.

O liečivej piešťanskej vode zo svojho pohľadu dlhoročného pracovníka kúpeľov nám už v minulosti porozprával strojník čerpacej stanice Eduard Ondrejka. Svoje rozprávanie začal pri studni Adam Trajan. „Voda odtiaľto putuje pod pitný pavilón. Tu sa zrážajú tri pramene, z ktorých sa nonstop čerpá voda. Voda sa zhlukuje a ďalej ide do akumulačnej stanice. Teplota je približne 67 stupňov Celzia. Nečerpáme ju násilím, berieme iba to, čo pretečie,“ uviedol Ondrejka.

Účinky jedinečného sírneho bahna

Neoddeliteľnou súčasťou kúpeľnej liečby je aplikácia termálneho bahna. Sírne bahno vzniká v Obtokovom ramene Váhu a vďaka geotermálnym a biologickým vplyvom získava svoje unikátne vlastnosti. Ukladá sa do špeciálnych bazénov, kde pri teplote aspoň 42 stupňov Celzia dozrieva jeden rok. Tieto bazény majú prírodné dno a neprestajne do nich priteká termálna voda. Ich hĺbka je meter až meter osemdesiat. Pre potreby kúpeľov na procedúry ich kapacita vystačí približne na dva roky.

Najdôležitejšou chemickou vlastnosťou piešťanského bahna je značný obsah síry, ktorá sa vyskytuje v elementárnej forme, je chemicky viazaná a pôsobí liečivo. Do tela sa dostáva jednak z termálnej vody, jednak zo samého bahna a je ďalej rozvádzaná do buniek. Už ľudia v minulosti ospevovali unikátne účinky termálneho bahna. Lekári už v 16. storočí odporúčali pri niektorých chorobách natierať sa týmto bahnom.

V minulosti sa v jednej z propagačných brožúr kúpeľov písalo: „Síra, ktorá sa vyskytuje v bahne, nie je v štádiu pokoja, neprestajne sa pretvoruje a obnovuje pod vplyvom zvláštnej bakteriálnej sírovej flóry. Preto piešťanské bahno nie je hmotou mŕtvou, ale živou. Oživujú ju blahodarné organizmy. Skutočnosť, že pod jej vplyvom nastávajú v tele prenikavé zmeny, hlavne v telesných šťavách a bunkách, znamená zvýšenie životnej sily, čo je dôležitým predpokladom na dosiahnutie zdravia.“

Piešťanské bahno je maslovitá hmota tmavočiernej farby. Vychádza už po stáročiach v hojnom a nevyčerpateľnom množstve z tajomného lona zeme spolu s termálnou vodou takmer 70 stupňov Celzia teplou. Pre svoj sopečný vznik a vysokú prírodnú teplotu je sterilné a premiešané sírovou vodou. Vôbec ho netreba umelo pripravovať, ako prichádza zo zeme, je hotové na používanie. Pre zvláštne fyzikálne vlastnosti dobre sa hodí na zábaly a obklady, lebo bahno úplne prilieha na pokožku. Vysoká teplota, relatívne zlá vodivosť a neobyčajná plastičnosť bahna je zárukou, že medzi pokožkou a vrstvou bahna sa nemôže vytvoriť vzduchový priestor. To zaručuje rovnomerné zahriatie pokožkového tkaniva i hlbšie ležiacej časti tela. Pri liečení má tiež veľký význam tlak vlastnej váhy, ktorým pôsobí bahno na telo.

Účinky jedinečného piešťanského bahna poznajú ľudia takmer na celom svete. Je vynikajúcim prostriedkom na liečbu ochorení pohybového ústrojenstva a reumatických chorôb. Je známe pre svoje protizápalové účinky, no tiež posilňuje imunitné procesy v tele a je vhodné na regeneráciu. V kúpeľoch poskytujú čiastočný alebo celotelový zábal, pri podávaní má teplotu takmer 45 oC. 

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 22. novembra. Tento deň je Sviatkom sv. Cecílie, patrónky hudby, hudobníkov a spevákov. Meniny má dnes Cecília.
  • 22.11.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Podľa meterologických informácii by prvé sneženie tejto zimy nemalo nechať na seba dlho čakať. Prvé vločky sa totiž očakávajú na…
  • 21.11.2024, 00:33
  • Piešťanský týždeň / počasie / Piešťany / Spravodajstvo / Región
sobota, 23. novembra 2024
Meniny má Klement, zajtra Emília