Piešťanka Ema Vančová získala titul: Nová tvár módnej scény Slovenska

O tom, aké okamihy tomu predchádzali, ale aj o jej tvorbe a myšlienkach sme sa porozprávali so sympatickou brunetkou, ktorej sa týmto okamihom pootvorili pomyselné dvere do sveta veľkej módy.

Stali ste sa víťazkou celoslovenskej súťaže Nové tváre módnej scény, kde hlavnou témou bola láska, zaľúbenosť, čisté city – tak ako čistá bola láska, ktorú vyznal svojej milovanej Maríne Andrej Sládkovič. Ako ste lásku pretavili do svojej tvorby? A čo pre vás znamená láska?

Láska môže mať rôzne podoby. Je to niečo krásne, čo nás denne sprevádza životom, a dokážeme ju objaviť aj v úplných maličkostiach. Mohli by sme povedať, že je akýmsi zmyslom života. V celej mojej kolekcii som sa snažila zobraziť jednu myšlienku: „Nemôžeme dať iným to, čo sami nemáme. Nemôžeme dať iným lásku, ak ju nemáme v sebe.” A preto celá kolekcia symbolizuje práve objavovanie lásky či už v sebe samom, alebo neskôr vo svete.

Predsedníčka odbornej poroty Iveta Lederer bola vašou kolekciou nadšená, vraj na konci prehliadky sa zjednotili všetky porotkyne a posunuli vás spomedzi päť finalistiek na prvú priečku. Aké boli jej hodnotenia a čo z toho vás potešilo?

Zostala som zaskočená, už keď som sa dozvedela, že ma vybrali medzi finalistky. Vôbec by mi nenapadlo, že túto súťaž môžem nakoniec vyhrať. Ale veľmi ma potešilo, ako porota v celej kolekcii tú lásku vnímala a mala som pocit, že pochopili, čo som sa snažila mojimi návrhmi povedať.

Vaša kolekcia bola jedinečná tým, že v nej boli isté prvky z detskej módy, aj sa tak nazývala – Baby Doll. Prečo ste zvolili túto filozofiu?

Dalo by sa povedať, že u detí je láska najčistejšia, veľmi jemná a nevinná. Nepremýšľajú nad ňou, jednoducho ju prežívajú. Ale pri tvorení som skôr naberala inšpiráciu zo samotného zrodenia lásky v človeku a jej postupným vývinom, a to som neskôr pretavila do samotných modelov, ktoré sa postupne stupňujú a rastú spolu s osobnosťou.

Koľko modelov ste na súťaži v rámci vašej autorskej kolekcie predstavili a skúste nám ich popísať, aspoň dva-tri, aby sme dostali chuť niektorý z nich si u vás objednať.

Vytvorila som deväť modelov, ktoré na seba nadväzujú, a tým vytvárajú príbeh lásky. Môžeme tam nájsť šaty v baby pink farbe s jemným vzorom. Majú asymetrický tvar, ktorý má zobrazovať vývin človeka. V hornej časti ich zdobia volány, spod ktorých vychádzajú balónové rukávy. Rovnaký vzorovaný materiál, minimalisticky, zdobí aj ďalší model. Je súčasťou bielej krátkej košele, ktorú v strede pretína a po okrajoch zdobí drobnými volánmi. Túto košieľku som doplnila dlhou sukňou zakončenou masívnym volánom.

Máte už svoju autorskú značku? Ak áno, ako vyzerá, čo je v nej zakomponované a prečo práve toto?

Svoju značku zatiaľ iba rozbieham, ale určite bude veľmi rôznorodá. Mám rada extravaganciu a výstrednosť prepojenú s jednoduchými kúskami a rada skúšam nové veci.

Žena, móda, odievanie – to je parketa, ktorá je síce lákavá, ale tancovať na nej profesionálne ako návrhárka je asi riadne vyčerpávajúce. Dá sa to nejako zhrnúť do pár viet?

Je to práca, ktorú človek musí milovať, žiť ňou a dať do toho všetko, aby ju mohol robiť. Určite by som zatiaľ nepovedala, že sa návrhárstvu venujem profesionálne, skôr to beriem tak, že som úplne na začiatku a verím, že prácou a vytrvalosťou sa postupne budem posúvať.

Projekt Nové tváre módnej scény bol prezentovaný v rámci prehliadky 15. ročníka Bratislavských módnych dní by Mercedes-Benz. Tento rok sa prvýkrát dial bez prítomnosti verejnosti. Ako ste tento fakt vnímali vy ako nováčik ešte nezaťažený skúsenosťami z minulých ročníkov? Čo vám tam imponovalo, čo chýbalo?

Mrzí ma, že sme si finále neužili s prítomnosťou divákov. Myslím si, že odozva od publika tomu veľmi chýbala. Ale na druhej strane nesmierne obdivujem organizátorov, že to celé dokázali aj v tejto situácii tak výborne zorganizovať a určite je to pre mňa obrovská skúsenosť do života.

Ste študentkou Školy umeleckého priemyslu v Trenčíne, odbor odevný dizajn, v čase núdzového stavu ste teda doma. Navrhujete, šijete svoje modely, prežívate pritom tvorivé chvíle plné napätia. Akú kolekciu, prípadne modely zhotovujete momentálne a kde by ju mohli ženy-slečny-dámy uvidieť?

Okrem školských prác začínam momentálne pripravovať novú kolekciu, ktorá bude úplne iná od predchádzajúcej. Snažím sa v nej zamerať aj na to, čo nás momentálna situácia naučila a čo nám dala. Jej odprezentovanie ešte nebudem prezrádzať, ale určite sa bude odvíjať aj od stavu, v ktorom naša krajina bude.

Predstavujem si to tak, že návrhárka si najskôr kreslí skice – donekonečna, dopĺňa do nich prvky, prekresľuje a potom, keď je so svojím návrhom spokojná, to už má aj premyslené, z akých materiálov šaty zhotoví, začne tieto látky zháňať. No a potom šije. Ako dlho trvá celý proces a kde látky kupujete? Koľko hodín kreslíte, koľko šijete, koľko zháňate materiály?

Závisí to aj od toho, na čom práve pracujem. Ale obvykle sa celý ten proces prepája. Už popri navrhovaní mám v hlave, ako by som asi chcela, aby materiály vyzerali, a podľa toho sa ich snažím zohnať, kde sa dá. Samotné návrhy pretváram ešte aj popri tvorbe strihov tak, aby odev lepšie sedel. Najdlhšie mi určite trvá šitie, keďže doteraz som všetko šila sama a ani skúseností toľko nemám. Často sú to prebdené noci. Nedá sa však úplne presne povedať, koľko celý proces trvá.

Máte nejakú obľúbenú módnu značku, prípadne návrhára, ktorým sa inšpirujete? Prečo práve on-ona?

Pre mňa je to určite Dior, ktorý je už na trhu dlho a so svojimi luxusnými a nadčasovými kúskami neustále prekvapuje a prináša čosi nové. Potom Viktor & Rolf pre svoju originalitu a neuveriteľnú extravaganciu, ktorá je pre mňa neustálym zdrojom inšpirácií.

V rozhovore pre médiá pôsobíte veľmi jemne, dá sa povedať, že krehkou krásou vynikajú aj modely, ktoré navrhujete. Je to tak? Aký človek, taká tvorba? Alebo sa viete dostať aj do iných dimenzií – márnivej rozšafnosti či prísnej strohosti, drsnému rebelantstvu? Ak áno, za akých podmienok by ste dokázali preladiť? Ak nie, v čom je jemnosť pre vás významná a dôležitá?

Celá tvorba nejakým spôsobom odzrkadľuje návrhára, či už jeho názory a postoje, zvyky alebo osobnosť. Milujem výzvy, takže by som sa nebránila vyskúšať čokoľvek. Vo svojich modeloch rada zobrazujem hlbšiu myšlienku alebo sa venujem nejakému problému a od toho sa asi odvíja aj vzhľad kolekcií, ale myslím si, že jemnosť v tvorbe často nezapriem.

Ak vás stretneme na ulici v Piešťanoch, podľa čoho vás spoznáme? Čo rada nosíte v lete, v zime, na jar, na jeseň a prečo práve toto?

V chladnejších obdobiach zbožňujem možnosť vrstvenia rôzneho typu oblečenia. Ale keďže som veľmi uzimená osoba, v zime ma človek najskôr uvidí zabalenú vo veľkom a teplom šále. A v lete zo svojho šatníka rada vyťahujem rôzne šaty, ktoré kombinujem so všetkými možnými doplnkami. Alebo? Nechajte sa prekvapiť.

Hovorí sa, že obuvníkove deti chodia bosé. Vy ešte deti nemáte, no máte rodičov či súrodencov, starých rodičov, majú vo svojom šatníku vami navrhnuté a ušité šaty, nohavice či blúzky? A nosíte svoje modely i vy?

Pár odevov z mojej tvorby by sme v šatníkoch mojich blízkych našli, ale veľa ich nie je. Ja veľmi často nosím čiernu farbu, ktorá nie je základom v mojej tvorbe, preto si svoje veci obliekam veľmi málo, ale občas si ušijem aj čosi pre seba.

Kedysi, a to bolo už veľmi dávno, medzi kamarátkami fungovala výmena tričiek, šiat, riflí, dokonca lodičiek. Funguje to ešte stále medzi dievčatami, keď idú napríklad na rande či zabaviť sa? (Aj keď teraz asi ťažko, ale predsa… funguje tá výmena?)

V tejto takzvanej „fastfashion“ dobe, keď má každé dievča šatník plný oblečenia, sa to asi vytratilo.

Ešte nám povedzte, aké sú vaše plány do budúcnosti?

V prvom rade úspešne ukončiť strednú školu a, samozrejme, popritom sa vzdelávať a posúvať v oblasti návrhárstva, módy a umenia. Chcela by som začať viac rozvíjať svoju značku a tvoriť pod svojím menom.

Zaspomínajte si na nejakú veselú príhodu spojenú s módou a šitím.

Momentálne mi žiadna nenapadá, ale zábavné okamžiky spojené s módou sa mi najviac spájajú so školou, na ktorej študujem.

Ak je možné, prezraďte aj vaše sny.

Mám pocit, že práve jeden sen prežívam, a teda snažím sa ho žiť naplno a vyťažiť z neho čo najviac.

A ešte predstavte, čo máte rada a čo neznášate?

Mám rada ľudí a spoločnosť, aj keď sa občas rada zavriem sama v izbe a celé hodiny tvorím. Neznášam skoré ranné vstávanie, ale aj to si viem často spríjemniť dobrou kávou.

Čo si myslíte, koľko lásky sa zmestí do jedných šiat – od ich prvopočiatku na papieri, cez šitie, predávanie až po x-násobné opratie po x-násobnom nosení, lebo sú najobľúbenejšie?

Asi to záleží od toho, koľko lásky je schopný im dať človek, ktorý ich nosí. Lebo ak by som to brala iba z návrhárskeho hľadiska, tak neskutočne veľa, pretože všetci návrhári tvoria s láskou a v každom jednom kúsku, ktorý vytvoria, zanechajú kúsok seba samého.