Koľko životov treba?
Pred pár mesiacmi časť populácie razila teóriu, či covid vôbec existuje, keď dotyční nepoznajú nikoho, kto by sa ním nakazil. Trvalo to pomerne dlho a v tom čase aj na úprimnú odpoveď „áno, poznám“ prichádzali následné reakcie typu – to predsa aj tak nič nie je, je to len chrípka.
Dnes sa situácia zmenila. Už azda nejestvuje človek, ktorý by v relatívne blízkom okolí nemal niekoho, kto si ochorením prešiel. A, bohužiaľ, pomaly sa dostávame do štádia, keď každý z nás začína vedieť o niekom, kto mal ťažký priebeh, ba dokonca pre covid odišiel z tohto sveta predčasne. Pribúdajú mobilné chladiace boxy na telá, pribúdajú parte na informačných tabuliach a správy o tom, kto ďalší sa kde nakazil.
Darmo, aj medzi doposiaľ zdravými sa kdesi za pocitom silnej imunity a vedomím toho, že predsa dodržiavame protiepidemické opatrenia, skrýva náznak obáv, aké to bude. Zvládneme to, keď to príde? Čo dieťa, deti? Dokážem sa o ne plnohodnotne postarať, aj keď budem chorá? Obavy sú ešte o čosi väčšie, ak ktosi z domácnosti pracuje v prvej línii a riziko nákazy sa zvyšuje.
Z pohľadu rodiča sa čiastočne dokážem vžiť do pohnútok celebrity, ktorá sa predbehla v očkovacom poradovníku, i keď z jej domácnosti pravdepodobne nik netrávi tretinu mesiaca pracujúc v kritickej infraštruktúre. A vyzerá to tak, že ak je systém deravý, nebola možno ani prvá, ktorá zo štvrtej očkovacej fázy „zázračne“ poskočila do prvej.
Z akéhokoľvek iného pohľadu tomuto konaniu naozaj nerozumiem. Práve v časoch, keď je spoločná zodpovednosť dôležitejšia ako kedykoľvek predtým, je takéto egoistické správanie mimoriadne nezodpovedné. Ako na svojej facebookovej stránke informoval bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana, ak by sme zaočkovali ľudí mladších ako 35 rokov, úmrtnosť na covid by klesla o menej ako pol percenta. Ak by sme zaočkovali ľudí starších ako 80 rokov, pri rovnakej štruktúre nakazených by klesla o viac ako 40 percent! Koľko životov treba, aby ľudia na chvíľočku nemysleli iba na seba, ale pozreli sa na problematiku zo širšieho hľadiska?
Druhý rozmer je ten, že kým nebola k dispozícii vakcína, hrdinom v prvej línii sme tlieskali. Dnes je prejavom úcty a vďaky aj prenechanie obmedzeného množstva očkovacích dávok ľuďom, ktorí zabezpečujú základný chod štátu. V tejto fáze sa zdravotníci, policajti, hasiči asi boja skôr toho, že pre vlastnú nákazu vypadnú zo systému alebo ohrozia svojich blízkych. A nie toho, že sa o pol roka nedá zaočkovať niektorý z fanúšikov hviezdy Instagramu.
