Blog M. Urminského: Vytopí nás Dubové?
Hoci sa potok správne volá Dubová, ja ho odmalička volám Dubové. A nie som sám. Pri tomto potoku som vyrastal. Bol svedkom mojich rybárskych začiatkov. Ošúpaný prútik zo zlatého dážďu, kúsok saturny, plaváčik z korku, brok a kryštálka mi stačili.
Potok bol plný rýb. Dokonca niektoré boli vzácne – zákonom chránené. Najprv potok skryli pod sídlisko a neskôr rybári na ňom vybudovali chovné zariadenie. Charakter potoka sa zmenil. Začal sa zanášať, vody ubudlo. Dnes je celý zariasený a z rýb tam zostalo jedno percento jalcov – zúfalcov a možno ešte zopár odolných druhov. V Novom meste majú podobný potok, ktorý sa volá Klanečnica. V lete úplne vysychá a do Váhu nedotečie väčšinu roku.
Obávam sa však, že nás Dubové môže nepríjemne prekvapiť. Slovensko vytápajú potôčiky, ktoré 80 ročná babička preskočí po celý rok. Tieto melioračné kanály nestíhajú odviesť prebytočnú vodu a vylievajú sa. V prípade, ak sa napríklad upchá tunel pod sídliskom na Vodárenskej, tak Piešťany sú pod vodou tiež. A nebude to Váh, ktorý nás zaplaví.
Potok Dubové nás nikdy neohrozoval. Človek však narušil prirodzený kolobeh vody, vybetónoval obrovské plochy, vybudoval kanalizáciu a neuvedomil si, že príliš rýchly odtok môže byť nebezpečný. Dúfam, že sa to nestane a Dubové nás nevytopí. Ak sa tak stane, tak neviňme vodu za to, že tečie. Naopak. Vážme si ju. Bez nej by život nebol možný.
Martin Urminský
