Na Sokolích skalách si uctite aj pamiatku Vlada Plulíka
V Piešťanoch a okolí sa nachádza viacero zaujímavých výletných lokalít. Pripomeňte si ich v krátkosti spolu s nami a dozviete sa fakty, o ktorých ste možno ani netušili. Azda vám pomôžu pri rozhodovaní, kam vyraziť s blízkymi počas víkendu. V tomto vydaní vás zavedieme na Sokolie skaly nad obcou Moravany nad Váhom.
Áno, presne na tie skaly, kde sa každoročne pri pamätníku piešťanského horolezca Vlada Plulíka, ktorý spí svoj večný sen niekde pod himalájskou osemtisícovkou Broad Peak, schádzajú desiatky jeho kamarátov. Na Sokolích skalách sú aj odtlačky jeho prstov, tu totiž trénoval.
Sokolie skaly tvoria časť Krahulčích vrchov patriacich k Považskému Inovcu. Východiskovým bodom je rekreačné zariadenie Výtoky vo Výtockej doline, ktorá vo svojich skalách ukrýva jaskyne, osídlené už v mladšej dobe kamennej. K dvom jaskyniam nás lesom privedie po zelenej značke chodník a za pekného počasia sa môžeme tešiť na výhľady. Odmenou za úvodný strmší výstup nám bude pohľad na zrúcaninu hradu Tematín, vrchy Bezovec i Marhát.
Sokolie skaly sú významným archeologickým územím, o čom nás poučia informačné tabule. Veľká a Malá dolnosokolská jaskyňa vyhlásené za prírodné pamiatky ležia neďaleko od seba v nadmorskej výške okolo 480 m n. m. Veľká dolnosokolská jaskyňa je dlhá 15 metrov a predstavuje významné archeologické nálezisko z doby kamennej. Malá dolnosokolská jaskyňa je o päť metrov kratšia a podobne ako jej susedka je bez krasovej výzdoby.
Skaly patria tiež k obľúbeným cvičným horolezeckým terénom, sú však i miestom spomienok, modlitieb a myšlienok na piešťanského horolezca Vlada Plulíka, ktorý stál v roku 1998 na vrchole Mount Everest a od 8. júna 2008, keď nezostúpil z Broad Peaku v Himalájach, je nezvestný, ako aj tichou spomienkou na priateľa a horolezeckého nadšenca Viktora Suchého.
Ak budeme pokračovať po zelenej/červenej značke ďalej smerom na sedlo Gajda, z ktorého vedie odbočka označená trojuholníkovou červenou značkou vyhliadky, cesta nás zavedie k Visiacim skalám. Toto územie bolo vyhlásené za prírodnú pamiatku a je miestom nádherných výhľadov na Zobor a Tríbeč.
Zo sedla Gajda chodník pokračuje po zelenej/červenej značke na Trhovičnú lúku, ktorá bola v stredoveku dôležitým miestom obchodu, spájajúcim Nitru s Moravou. Z nej sa po neznačenom turistickom chodníku, na ktorý odbočíme vľavo, dostaneme späť na Výtoky.
(rh/red)
