Na koho tá veža padne, toho dočista zabije

Jej vrch je vraj v súčasnosti v porovnaní so základmi odklonený o takmer jeden meter. Táto dominanta je stále udržiavaná, dokonca raz obnovovali jej fasádu bez použitia lešenia. No ak by vežu v roku 1931 a tiež v neskorších rokoch nezaistili betónovými injektážami, asi by sme si už na ňu iba spomínali ako na piešťanské Františkove kúpele. Je dobré, že Vrbovčania sa starajú.

Šikmá veža tvorí spolu s Kostolom sv. Martina nádhernú dominantu. Kúsok od nej je unikátny pamätník svetobežníka Mórica Beňovského a kto Vrbové navštívi, určite sa odfotí tak, aby stál pri Móricovi a za ním v diaľke bola práve Šikmá veža. Hrdí Vrbovčania tvrdia, že Piešťany sú len rohožkou ich mestečka so šikmou vežou. A že na koho raz tá ich veža padne, toho dočista zabije.

Jej technické údaje nájdete aj na hlavnej stránke mesta Vrbové. Nachádza sa v nadmorskej výške 187,68 m n. m. Ide o štvorbokú budovu postavenú s klasicistickom slohu, ktorá má pôdorys s rozmermi 6,5×6,5 metra. Výška od päty veže činí 38,16 m vrátane kríža.

Dielo vzniklo po epidémii moru

Základný kameň veže-zvonice postavili 7. mája 1832. Projektu sa ujal murársky majster Jozef Verner z Čachtíc a dielo dokončil v roku 1835. Náklady na výstavbu hradila cirkev, ktorej objekt patrí. Hodinový mechanizmus je vlastníctvom mesta.

Ako sme už spomínali, v októbri 1930 sa veža po dlhotrvajúcich dažďoch náhle naklonila. Príčina bola v podmoknutí pôdy a v pomerne úzkych základoch stavby. Neskôr sa uvádzalo, že odklon činil 70-75 centimetrov.

Tento stav viedol Mestský úrad Vrbové k tomu, že v roku 1997 objednal u zememeračskej kancelárie Geodet Piešťany odborné zameranie. Zistilo sa, že veža je odklonená od zvislej osi o 98 centimetrov smerom na juhozápad, čo v podstate potvrdilo aj nasledujúce meranie v roku 2000, ktoré vykázalo 99-centimetrovú odchýlku (resp. 85 cm bez kríža). Rozdiel jedného centimetra však predstavuje toleranciu v nepresnosti merania.

Hendikep veže sa premenil na istú prednosť – stala sa z nej turistická atrakcia, pre ktorú býva Vrbové nazývané i slovenská Pisa. Pre porovnanie uvádzame, že päťdesiatpäťmetrová šikmá veža v Pise, postavená v rokoch 1360-1370, má odklon od zvislice 4,42 metra.

Vežu nasvietili a synchronizovali čas

Mesto Vrbové dalo do poriadku svoju dominantu opäť v roku 2017. Nielenže ju efektne nasvietilo, ochránilo a očistilo od invázie holubov, ale zabezpečilo i nastavenie mechanizmu hodín tak, aby ukazovali synchronizovane čas z každej svetovej strany. Zlaté vrbovské ručičky opäť dokázali, že našincovi nič nie je ťažké.

Potvrdzujú to dva fakty: V roku 1931 vrbovský rodák, staviteľ Ľudovít Mego, vežu, ktorej hrozilo zrútenie, staticky zabezpečil a o 86 rokov nato ďalší majster Jaroslav Današ nastavil „pokazený čas“. Hodiny šliapu ako švajčiarske hodinky. A veža naklonená o 99 centimetrov púta pozornosť každého návštevníka. Našťastie, zvony v nej už neodbíjajú smrť každého piateho či šiesteho nešťastníka, ktorého sklátila cholera. Vežu totiž postavili práve pre strašnú epidémiu, ktorá mesto zasiahla pred takmer dvesto rokmi. Skoro v každej rodine vtedy ktosi umrel.

„Nielenže sme našu šikmú vežu dali nasvietiť podobne ako priechody pre chodcov, hokejbalové ihrisko i vežu evanjelického kostola, ale naši pracovníci v rámci jej údržby vyčistili vežičku, vyviezli z nej štyri multikáry vtáčieho trusu, priestory ochránili a uzavreli sieťovinou. Takže sme zamedzili ďalšiemu poškodzovaniu a znečisťovaniu tejto kultúrnej pamiatky,“ uviedol v roku 2017 viceprimátor Vrbového Štefan Kubík. Mesto dalo tiež vyrobiť informačnú tabuľu s textom v troch jazykoch, ktorú inštalujú pod šikmou vežou, aby si mohol každý návštevník prečítať zaujímavé fakty o stavbe.

O jej histórii nám porozprával šéf útvaru kultúry, miestny historik Ľubomír Bosák: „Dôvod na postavenie terajšej veže, ktorá zdobí centrum Vrbového a tvorí jeho dominantu, vznikol pred 190 rokmi. Vtedy Vrbovčania na základe nariadenia stoličných úradov museli starú gotickú vežu stojacu blízko kostola z bezpečnostných dôvodov zbúrať, objavili sa na nej totiž nebezpečné pukliny. Po piatich rokoch, v roku 1832, pristúpili k výstavbe novej veže. Bolo to práve po veľkej epidémii cholery, ktorá vtedy prvý raz postihla Slovensko a len v samotnom Vrbovom si vyžiadala životy každého piateho až šiesteho obyvateľa mesta.“

Vrbovčania sa rozhodli pre reprezentatívnu a na naše pomery veľkolepú stavbu, ktorá nemá obdobu v celom okrese. Je vysoká vyše 38 metrov. „Rátali s tým, že neskôr k nej pristavia nový kostol, lebo dovtedajší už kapacitne nepostačoval. Po troch rokoch stavebných prác novú vežu odovzdali svojmu poslaniu, ktorému slúži doteraz. Umiestnili v nej zvony, ktoré ľudí nielen zvolávajú na bohoslužby, oznamujú poludnie, hlaholia na cestu novomanželom, vyprevádzajú mŕtvych, ale signalizovali i rôzne nebezpečenstvá a požiare. Vežové hodiny mali praktickú úlohu najmä v minulosti,“ dodal historik.

Takmer sto rokov po výstavbe – v roku 1930 – sa vyskytol veľký problém. Po dlhotrvajúcich dažďoch povolilo podložie a veža sa zrazu naklonila. „Boli obavy, či ju nepostihne osud jej predchodkyne. Vrbovský rodák, staviteľ Ľudovít Mego, ju však v roku 1931 staticky zabezpečil. Ukázalo sa, že veľmi dobre, a odvtedy opäť pevne stojí na svojom mieste. Svedčí o tom miera odklonu, ktorú mesto dáva opakovane merať. A tak sa istý hendikep premenil na prednosť. Vrbové má o jednu zaujímavosť naviac. A práve pre šikmú vežu dostáva pomenovanie ‚slovenská Pisa‘,“ skonštatoval Bosák.