Pamiatkový úrad zverejnil 3D modely hradísk a hradov

3D modely sú spracované z dát získaných leteckým laserovým skenovaním, ktoré Pamiatkovému úradu SR poskytli Úrad geodézie, kartografie a katastra SR a Národné lesnícke centrum – Ústav lesných zdrojov a informatiky Zvolen.

V júni tohto roka boli na platforme Sketchfab zverejnené  hradiská v pohorí Tribeč (Zobor, Žibrica, Veľký Lysec, Veľký Tribeč), ako aj dve známe lokality v Malých Karpatoch (hradisko Neštich a hrad Biely Kameň vo Svätom Jure, hradisko Molpír v Smoleniciach). Deväť novozverejnených modelov zachytáva náleziská z viacerých regiónov Slovenska: hrad Pajštún v Malých Karpatoch, hradisko Skalka pri obci Kočovce v pohorí Považský Inovec, hrad Michalov vrch, hradiská Šiance  a Kostrín v severnej časti pohoria Tribeč, hradisko a neskorší hrad Sitno v Štiavnických vrchoch a hradisko Starý Koňuš vo Vihorlatských vrchoch. Rozsiahlejší územný záber má model oblasti Zvolenskej brány s dominantným Pustým hradom, ale aj niekoľkými ďalšími opevneniami a významnou historickou banskou cestou.

Zaujímavý pohľad na dispozíciu a urbanizmus protitureckej pevnosti v Nových Zámkoch poskytuje model vytvorený ako kombinácia historickej mapy zo 17. storočia so súčasnou podobou mesta. Väčšina z prezentovaných nálezísk je chránená ako národné kultúrne pamiatky.

Na modeloch sú prehľadne vyznačené relikty ľudskej činnosti z minulosti ako opevnenia (valy, priekopy), brány a iné vstupy, pozostatky veží a iných murovaných stavieb, neopevnené sídla, umelo upravené terasy, na ktorých pravdepodobne stáli domy alebo iné stavby (napr. dielne), cisterny na zhromažďovanie dažďovej vody, pramene, ktoré poskytovali pramenitú vodu obyvateľom hradísk, pôvodné prístupové cesty na hradiská a iné historické cesty s početnými úvozmi. 

Na niektorých modeloch sú viditeľné aj ďalšie stopy po hospodárskom využívaní krajiny našimi predkami, ako sú pozostatky milierov, uhliarske zvážnice, ťažobné areály,  jarok na náhon vody do banskoštiavnických tajchov, zaniknuté plužiny polí a lúk, ruina barokového kostolíka, turistická rozhľadňa z 19. storočia či hrobka šľachtickej rodiny zo začiatku 20. storočia. 3D modely archeologických nálezísk s okolitým terénom tak poskytujú obraz historickej krajiny, ktorá bola spoluvytváraná prírodnými živlami a ľudskými aktivitami v priebehu dlhých storočí.

Vizualizácie sú spracované v dvojnásobne vyššej kvalite ako verejne dostupné dáta. Využívajú farebné zobrazenie zvýrazňujúce pozostatky ľudskej činnosti v krajine. Žltá farba indikuje vypuklé tvary, ako sú napríklad pozostatky valov, modrozelená farba znázorňuje priehlbiny, teda priekopy, pozostatky starých ciest a podobne. 

V súčasnosti sa pripravujú aj modely ďalších archeologických nálezísk, ktoré budú postupne zverejnené. Na rovnakej platforme sú sprístupnené digitálne modely národných kultúrnych pamiatok, ktoré zhotovili pamiatkari z Oddelenia digitalizácie a grafickej dokumentácie Pamiatkového úradu SR na základe ich dokumentácie priamo v teréne.

Povesťami opradené Sitno

Hradisko, neskôr hrad Sitno, sa nachádza na vrcholovej časti rovnomenného vrchu – najvyššieho bodu Štiavnického vrchu. Opevnená je vrcholová plošina a pomerne mierne východné svahy obklopené prstencom strmých skalnatých brál, ktoré vytvárajú podmienky pre dobrú pasívnu obranu lokality. Z vrcholovej plošiny je dobrá viditeľnosť, ktorá ponúka široký prehľad o okolitej krajine. Prvé opevnenie vzniklo počas mladšej až neskorej doby bronzovej. Praveké opevnenie bolo upravené v období 12. až prvej polovice 13. storočia vybudovaním stredovekého hradobného múru obopínajúci plochu asi 21 hektárov. V období 13.-14. storočia sa plocha zredukovala na malý kamenný hrad v južnej časti areálu. Objekt spustol po roku 1710. V roku 1888 vznikla na vrcholovej plošine drevená turistická rozhľadňa. 

Hradisko Molpír v Smoleniciach

Hradisko Molpír zo staršej doby železnej leží v Smoleniciach na východnom úpätí Malých Karpát. Patrí k najznámejším náleziskám východoalpskej halštatskej oblasti. V roku 1990 bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Vzniklo a existovalo v 8. a na začiatku 6. storočia p.n.l. Veľká časť jeho akropoly bola preskúmaná v rokoch 1963-1971. Molpír bol osídlený aj v eneolite, dobe bronzovej, laténskej, v dobe rímskej, obdobie sťahovania národov, včasnom a vrcholnom stredoveku a novoveku. Viac ako 80 percent nálezov možno zaradiť do staršej doby železnej. Hradisko pozostávalo z troch „nádvorí“, ktoré boli chránené nasucho kladeným kamenným múrom a valovými opevneniami so vstupmi. Preskúmané tu boli pozostatky kamennej a drevenej architektúry opevnenia, obydlí, pecí, cisterny. Celková rozloha je viac ako 15 hektárov.