Blog M. Urminského: Vlasy
Každé dievča ich má. Krátke, dlhé, kučeravé, zvlnené, rovné, čierne, červené i blonďavé. Vlasy… Podľa farby vlasov sú dievčatá často hodnotené, chválené i odsudzované. Rusovlásky sú vraj náruživé, brunetky vraj romantické a blondínky naivné.
Sú to najmä chlapi, ktorí používajú takéto skratky, aby si uľahčili a zjednodušili komunikáciu. Nie je to správne. Typické väčšinové myslenie!
Vlasy nám však dokážu o dievčati povedať veľa. Ak sa o ne majiteľka nestará, tak to svedčí o jej nezodpovednosti, ľahostajnosti. Ak sa o ne stará až príliš, tak to zasa svedčí o jej egoizme, egocentrizme, či namyslenosti. Prirodzené nezafarbené vlasy prezrádzajú, že dievča má rado prirodzenú krásu. Má blízko k prírode. Rôznofarebné farby, pruhy, časté zmeny odtieňov i účesov hovoria o zúfalej potrebe zaujať. Často za každú cenu. Platinové, fialové, melírované často nemajú čo ponúknuť, tak ponúkajú aspoň častú zmenu. Roky nemeniaci sa účes môže svedčiť o stabilite, konzistencii, ale i konzervativizme majiteľky.
Krátke vlasy naznačujú šetrenie časom. Dlhé zasa jeho dostatok. Obrovská hriva stále dokonale upravená je potešením pre kaderníčku. Teda najmä jej peňaženku. Dievčatá do vlasov investujú miliardy. Ak dievča o vlasoch často rozpráva, neustále si ich upravuje, alebo ohovára cudzie účesy, tak to ukazuje na jej priority. Dbá o svoj zovňajšok viacej ako o vnútro. Vlasy skryté, jednoducho upravené, prirodzená pokrývka hlavy zakrýva hĺbavú intelektuálku. Podľa Gaussa je ich menej a je to vidieť aj na ulici.
Ale môžem sa vo všetkom mýliť, lebo koľko je vlasov na hlave, toľko je pováh a charakterov. Hodnotiť človeka len podľa vlasov je nesprávne. Hladkať ich, masírovať, nasávať ich vôňu a kochať sa ich prirodzenou krásou je tá najpríjemnejšia vec na svete.
